To by Harvard nepripravilo len o medzinárodné talenty. Na univerzite je zapísaných približne 6 800 cudzincov, ktorí nie sú občanmi USA, a tá od nich ročne získava približne 400 miliónov dolárov na školnom. Poplatky sú pre amerických študentov rovnaké – približne 59 000 dolárov ročne – ale mnohí z nich dostávajú štipendiá, ktoré financuje univerzita. Celkovo teda Harvard zarába viac od zahraničných študentov ako od amerických.
Vláda USA tiež zvažuje zavedenie vysokých daní z kapitálových výnosov z univerzitných dotácií. Nadačné fondy sa investujú najmä do cenných papierov, ktoré prinášajú stovky miliónov dolárov ročne. Počas svojho prvého funkčného obdobia Trump zaviedol daň z kapitálových výnosov vo výške 1,4 % pre univerzity s nadačnými fondmi, ktoré presahujú 500 000 dolárov na študenta. Teraz navrhuje pridať ďalšie úrovne zdaňovania kapitálových ziskov z nadačných fondov v najvyššej kategórii – nad 2 milióny dolárov na študenta, konkrétne sadzbou 21 %.
Ekonóm Phillip Levine v denníku USA Today odhadol, že elitné univerzity ako Yale, Stanford, MIT, Princeton a, samozrejme, Harvard by podľa nového systému mohli čeliť daňovým nákladom vo výške 400 až 850 miliónov dolárov ročne.
Trumpovi prekáža ľavicová orientácia
Podľa listu zaslaného tromi vládnymi agentúrami vedeniu univerzity vláda USA požaduje, aby Harvard do augusta 2025 zaviedol rozsiahle reformy, ktoré by mali zabrániť tomu, čo vníma ako dominanciu ľavicových ideológií na harvardských fakultách. Tieto reformy zahŕňajú zavedenie nových usmernení na obmedzenie „moci“ študentov a pedagógov, najmä tých zamestnancov univerzity, ktorí sa „viac venujú aktivizmu ako vedeckej práci“. V liste sa uvádza, že pracovné miesta a študijné miesta by sa v budúcnosti mali udeľovať výlučne na základe zásluh.
Univerzita musí „zastaviť všetky preferencie založené na rase, farbe pleti, náboženstve, pohlaví alebo národnosti“. Programy na podporu rozmanitosti, rovnosti a inklúzie (DEI) sa majú zrušiť. Okrem toho sa uvádza, že reformy rozšíria škálu zastúpených názorov a zabránia prijímaniu študentov „nepriateľských“ voči „americkým hodnotám a inštitúciám“.
Nie je jasné, čo sa bude diať ďalej. Sudkyňa Burroughsová, ktorá v piatok dočasne zablokovala vládny príkaz, naplánovala na 29. mája pojednávanie, na ktorom rozhodne, či by sa malo pozastavenie predĺžiť. Pravdepodobne ide len o prvé kroky v tomto možno dlhom právnom boji.
