Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opäť otvoril tému prezidentských volieb, ktoré sú od začiatku ruskej invázie pozastavené. Reagoval tak na slová amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého Kyjev „využíva vojnový stav“ na odklad hlasovania.
Zelenského mandát sa mal skončiť v máji 2024, no v krajine stále platí stanné právo, ktoré konanie volieb vylučuje. Napriek tomu prezident naznačil, že by bol pripravený iniciovať potrebné legislatívne úpravy a umožniť hlasovanie najskôr o dva až tri mesiace – za predpokladu, že by západní spojenci poskytli bezpečnostné garancie. Informuje o tom portál BBC.
„Otvorene žiadam USA a našich európskych partnerov, aby pomohli so zabezpečením volieb,“ vyhlásil. Zdôraznil, že otázka volieb je predovšetkým vnútornou záležitosťou Ukrajiny: „Týka sa to nášho ľudu, nie ľudí iných krajín.“
Trumpov tlak a ruská interpretácia
Reagoval aj na kritikov tvrdotiacich, že si chce udržať moc. „Počujem náznaky, že sa držíme funkcií, a že preto sa vojna neukončuje. Je to úplne nerozumný naratív,“ dodal.
Donald Trump v rozhovore pre Politico tvrdil, že Ukrajina stráca demokratický charakter, ak odmieta voľby počas konfliktu. Jeho výroky pritom zapadajú do naratívov, ktoré presadzuje Moskva.
Kremeľ reagoval bez okolkov: podľa hovorcu Dmitrija Peskova sú prezidentove slová „v mnohom v súlade s ruským pohľadom“, vrátane jeho tvrdenia, že Kyjev bude musieť odovzdať časť územia a že Rusko vojnu vyhrá.
Väčšina je proti voľbám
Zelenskyj však opakovane vylúčil akékoľvek kompromisy o území. Po neúspešných rokovaniach s americkou delegáciou vyrazil na európske turné, kde sa snaží presvedčiť spojencov, aby odmietli prímerie na podmienkach, ktoré by podľa Kyjeva len pripravili priestor pre ďalší ruský útok.
Hoci tému volieb zdvihol samotný prezident, v ukrajinskej politike neexistuje dopyt po ich okamžitom konaní. Predseda parlamentného výboru pre zahraničnú politiku Oleksandr Merežko tvrdí, že naprieč politickým spektrom panuje konsenzus: voľby sa počas stanného práva konať nemajú.
„Dokonca aj opozícia, ktorá by Zelenského rada videla odísť, je proti voľbám. Rozumejú riziku,“ vysvetlil. Podľa neho by bola volebná kampaň počas vojny len v prospech ruského prezidenta. „Presne to Putin chce – rozdeliť nás zvnútra.“
Milióny mimo krajiny a vojaci na fronte
Nesúhlas so skorým hlasovaním zaznieva aj z opozičných strán. Oleksij Hončarenko zo strany Európska solidarita označil možnosť volieb za „úplne nemožnú“. Tvrdí, že reálne podmienky na férovú súťaž neexistujú a obáva sa „kvázi-volieb“ výhodných pre prezidenta.
Podľa odhadov OSN je v zahraničí približne 5,7 milióna Ukrajincov. Ďalšou komplikáciou je armáda – časť vojakov je neustále na frontovej línii, kde nemajú možnosť bezpečne hlasovať.
„Voľby môžu byť spravodlivé len vtedy, ak sa ich zúčastnia všetci, vrátane tých, ktorí bojujú,“ pripomenula poslankyňa Lesia Vasylenková, ktorá dodala, že počas vojny prakticky žiadna krajina voľby neorganizuje.
Nálada verejnosti: minimálna podpora volieb
Bezpečnostní experti zároveň upozorňujú na riziko útokov na volebné miestnosti. „Nie je možné garantovať ich bezpečnosť,“ povedala analytička Hanna Šelestová.
Dlhodobé prieskumy potvrdzujú, že väčšina Ukrajincov si neželá voľby uprostred konfliktu.
Podľa najnovších dát Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu podporuje hlasovanie pred prímerím približne 10 % populácie. V septembrovom prieskume KIIS až 63 % respondentov uviedlo, že voľby majú prebehnúť až po úplnom urovnaní konfliktu.
Zelenskyj však naďalej zostáva najsilnejším menom ukrajinskej politiky. Podľa agentúry Socis by získal 22,3 % hlasov. Tesne za ním by sa umiestnil generál Valerij Zalužnyj s 21,3 %, hoci zatiaľ neoznámil, či by kandidoval.
Bežní občania však vidia vec podobne ako odborníci. Podnikateľka Julia Tovkačová z Buče hovorí, že voľby bez ukončenia stanného práva „budú vždy považované za nelegitímne“. Castingová režisérka Jana Kolomijecová z Odesy považuje konanie volieb teraz za „nezmysel, ktorý by krajinu len oslabil“.
