Mnohí ľudia majú pocit, že práve okolo štyridsiatky sa únava stáva ich každodenným spoločníkom. Vedci dnes potvrdzujú, že nejde o náhodu. V tomto období sa totiž spája viacero biologických zmien s vysokými nárokmi pracovného aj rodinného života. Odborníci však zároveň zdôrazňujú, že tento stav nie je trvalý a vhodnými návykmi sa dá výrazne ovplyvniť.
Podľa výskumov, ktoré cituje Daily Mail, patrí obdobie okolo štyridsiatky k najvyčerpávajúcejším fázam života. Ako upozorňuje profesorka Michelle Spearová z Univerzita v Bristole, nejde len o dôsledok pribúdajúcich rokov. V tomto veku sa kumulujú nenápadné biologické posuny, ktoré sa navyše stretávajú s vrcholom kariérnych ambícií, rodičovských povinností a celkovej zodpovednosti. Únavu v strednom veku preto podľa nej treba vnímať ako nesúlad medzi tým, ako sa mení naše telo, a tým, čo od neho vyžadujeme.
Dobrou správou je, že tieto zmeny sú dočasné. Mnohí ľudia môžu v neskoršom veku zažiť opätovný nárast vitality a pocit takzvaného druhého dychu.
Telo už nie je také zhovievavé ako kedysi
Ak sa obzrieme späť do obdobia dvadsiatky, môže sa zdať, že telo vtedy zvládalo takmer všetko. Nedostatok spánku, nepravidelný režim či intenzívne tréningy zanechávali len minimálne následky. Podľa Spearovej je tento pocit opodstatnený. V mladšej dospelosti je telo biologicky mimoriadne prispôsobivé. Regenerácia svalov prebieha rýchlejšie, zápalové procesy sú kratšie a tvorba energie v bunkách je veľmi efektívna.
Kľúčovú úlohu zohrávajú mitochondrie, teda bunkové štruktúry zodpovedné za produkciu energie. V mladšom veku dokážu vytvárať viac energie s menším množstvom vedľajších produktov, ktoré zaťažujú organizmus. Vďaka tomu nás bežné prehrešky v životnom štýle stoja menej síl.
Po tridsiatke sa však tento jemne vyvážený systém začína postupne meniť. Bez pravidelného silového tréningu ubúda svalová hmota, čo znamená, že aj bežné pohyby si vyžadujú viac energie. Produkcia energie v bunkách síce pokračuje, no už nie tak efektívne, regenerácia je pomalšia a organizmus citlivejšie reaguje na stres či ponocovanie.
Spánok a stres zohrávajú kľúčovú rolu
Jedným z najvýraznejších problémov stredného veku je zhoršenie kvality spánku. Kým v dvadsiatke dokáže aj kratší spánok priniesť plnohodnotný oddych, s pribúdajúcimi rokmi sa schopnosť tela udržať hlboký a obnovujúci spánok oslabuje. Hormonálne výkyvy, najmä u žien v období perimenopauzy, ovplyvňujú centrá v mozgu, ktoré regulujú spánok aj telesnú teplotu. Výsledkom je častejšie budenie a plytší spánok.
S vekom sa zároveň mení aj stresová reakcia organizmu. Kortizol má väčšiu tendenciu zostať zvýšený aj v noci, čo ešte viac narúša regeneráciu. Aj keď teda trávime v posteli rovnaký čas ako kedysi, ráno sa cítime menej oddýchnutí. Tieto biologické zmeny prichádzajú práve v období, keď je psychická záťaž často najvyššia.
Energia sa môže vrátiť aj vo vyššom veku
Výskumy ukazujú, že stredný vek je obdobím maximálneho mentálneho a emočného zaťaženia. Ľudia preberajú vedúce pozície, starajú sa o deti aj starnúcich rodičov a musia zvládať neustále prepínanie medzi rôznymi rolami. Takéto mentálne preťaženie spotrebúva energiu podobne ako fyzická námaha.
Podľa Spearovej však únava v tomto období často neodráža samotné starnutie, ale dlhodobé preťaženie. Dvaja ľudia rovnakého veku môžu mať výrazne odlišnú hladinu energie v závislosti od toho, akému tlaku ich telo a psychika čelia. Povzbudivé je, že okolo šesťdesiatky sa hladina energie u mnohých ľudí opäť stabilizuje. Stres býva nižší, pracovné tempo miernejšie a spánkový režim pravidelnejší. Hoci fyzická výkonnosť s vekom prirodzene klesá, mitochondrie sa dokážu prispôsobiť aj vo vyššom veku. Pravidelný silový tréning môže výrazne zlepšiť metabolické zdravie, silu aj pocit vitality.
Štúdie ukazujú, že ľudia v šesťdesiatke a sedemdesiatke dokážu v priebehu niekoľkých mesiacov cvičenia zvýšiť svoju energiu a zlepšiť celkovú kondíciu. Cieľom podľa odborníkov nie je návrat k energii dvadsiatnika, ale ochrana regenerácie a rozumné hospodárenie so silami. Dôležitý je pravidelný spánkový režim, silový tréning na udržanie svalov, aktívne zvládanie stresu a dostatočný príjem živín, najmä bielkovín.
