Jeho plánované 10 % clo na dovoz tovarov by mohlo mať pre Slovensko dramatické dôsledky:
- Automobilový priemysel – tvorí 9,2 % HDP a zamestnáva viac než 165-tisíc ľudí. Americké clá môžu spôsobiť výpadky výroby a prepúšťanie.
- Rast HDP – colná vojna by mohla znížiť slovenský ekonomický rast o 0,5 – 1 percentuálny bod ročne.
- Nezamestnanosť – najviac ohrozené sú regióny so silnou výrobou (západné Slovensko).
- Investície – obchodná neistota môže odradiť investorov, najmä v high-tech odvetviach.
- Energetika – drahšie energie spolu s výpadkami výroby môžu vyvolať ďalšiu vlnu finančných problémov.
„Obchodná vojna je vždy zlá správa. Obzvlášť pre exportne orientované ekonomiky, ako je Slovensko. Druhou zlou správou je, že si americký prezident Donald Trump z rôznych dôvodov vybral automobilový priemysel ako jedno z bojísk. Svojou politikou sa snaží vrátiť zamestnanosť do amerických automobiliek a pomôcť im s konkurencieschopnosťou na domácom trhu. Veľmi pochybujem, že tieto kroky povedú k požadovanému cieľu. Zároveň ide o veľmi zaujímavý kontrast, keďže ekonomika Slovenska a Česka sa snaží zbaviť nálepky „montážnej“ ekonomiky a transformovať sa smerom k oblastiam s vyššou pridanou hodnotou a podporiť rast, zatiaľ čo Trump ide opačným smerom,“ upozorňuje Peterka.
Slovensko je viac vystavené americkému trhu ako Česko, a preto je jeho ekonomika ešte zraniteľnejšia. Rast cien ropy a plynu v posledných týždňoch situáciu len zhoršuje.
Napriek všetkému však analytici XTB nepredpokladajú masové prepúšťania či krachy firiem. Nezamestnanosť by sa mala udržať na nízkej úrovni okolo 5,5 %.
„Situáciu v oblasti automobilového a ďalšieho priemyslu môže teraz zhoršiť aj rast cien ropy a plynu v posledných dňoch. Vyššie ceny energií sú ďalším úderom pre európsky a slovenský priemysel. Dobrou správou je, že slovenský priemysel je aj podľa historických skúseností odolný. Neočakávame preto masové krachy firiem a veľké vlny prepúšťania. Očakávame, že nezamestnanosť zostane na nízkych hodnotách okolo 5,5 %, čo by zodpovedalo rastu o 0,2 percentuálneho bodu proti 5,3 % v prvom kvartáli roku 2025,“ doplnil Marek Nemky.
Amerika uteká Európe o niekoľko dĺžok
Rozdiel v ekonomickej sile sa prejavuje aj na burzách. Kým americký index S&P 500 dosiahol koncom roka 2024 kapitalizáciu vyše 51 biliónov dolárov (v prepočte približne 47,43 bilióna eur), európsky trh len niečo vyše 13 biliónov (približne 12,09 bilióna eur). Za posledných 20 rokov rástol americký index v priemere o 8,5 % ročne, európsky len o 3,47 %.
Dôvod? V USA investuje do akcií vyše polovica domácností, v EÚ len pätina. Navyše, väčšina technologických gigantov má domovskú adresu za Atlantikom.
„V USA investuje do akcií 55 percent domácností, v EÚ len 21 percent. Najväčšie firmy sú koncentrované v USA – z 30 najväčších globálnych firiem je 80 percent amerických, z 500 potom 46,6 percenta,“ doplnil Nemky.
„V roku 2023 boli priemyselné ceny elektriny v EÚ o 158 percent a plynu dokonca o 345 percent vyššie než v USA. Európske domácnosti platia jedny z najvyšších cien energií na svete, čo zvyšuje infláciu a energetickú chudobu,“ vysvetlil Peterka.
„V oblasti technológií výrazne zaostávame za Spojenými štátmi. Z päťdesiatich najväčších svetových technologických firiem je iba päť európskych, zatiaľ čo tridsaťtri amerických. V prvej desiatke dokonca nenájdeme ani jednu európsku spoločnosť,“ dodal.
„Ak chce Európa držať krok s USA, musí zjednodušiť regulácie, posilniť kapitálové trhy, viac investovať do inovácií a zabezpečiť dostupnejšie energie,“ uzavrel na záver.
Slovensko má pred sebou neistú budúcnosť, no nie bez nádeje. Odborníci nevylučujú možnosť, že sa USA a EÚ dohodnú na rozumnejšej obchodnej politike. To by mohlo zabrániť zbytočným otrasom a umožniť stabilný rozvoj.
Slovenská ekonomika síce kráča po hrane, no má v rukách nástroje aj skúsenosti, ako si poradiť aj v turbulentných časoch.
