Slovenská divadelná a televízna scéna nie je len miestom svetla reflektorov a potlesku divákov, ale často sa v nej odohrávajú aj situácie, ktoré verejnosť bežne nevidí. V posledných mesiacoch, v súvislosti s kauzou okolo známeho sexuálneho predátora, sa stále viac známych žien rozhodlo hovoriť o temnom zákulisí šoubiznisu. Medzi nimi je aj herečka Michaela Čobejová, ktorá sa herectvu venuje od svojich detských rokov a dnes patrí k najobsadzovanejším slovenským herečkám.
Michaela začala svoju kariéru už ako osemročná v bratislavskej Detskej rozhlasovej dramatickej družine a neskôr študovala herectvo na VŠMU, informuje Pluska.sk. Počas rokov si vybudovala stabilnú pozíciu v divadle aj televízii a jej meno sa spája s viacerými výraznými projektami. Momentálne účinkuje v markizáckom retro seriáli Sľub, kde stvárňuje súdružku Evu Gregorovú a spolupracuje pritom aj so svojou dcérou, ktorá sa po vzore matky rozhodla pre herectvo. Michaela tak má jedinečnú možnosť sledovať mladé herečky a posudzovať, aké nástrahy a nevhodné správanie sa môže skrývať aj za kulisami.
Herečka priznáva, že aj ona sa osobne stretla so sexuálnym obťažovaním, hoci v čase, keď sa to dialo, nemala presné slová ani nástroje na to, ako sa brániť. V 90. rokoch a ešte dlho potom bolo takéto správanie bohužiaľ bežné a často zostávalo bez trestu či verejného odsúdenia. Situácia sa postupne zmenila až s globálnym hnutím #MeToo, ktoré pomohlo veci pomenovať a otvorilo cestu pre verejný dialóg o obťažovaní a zneužívaní moci vo svete šoubiznisu.
Michaela však upozorňuje, že aj dnes sa nevhodné správanie niekedy bagatelizuje a spoločnosť často očakáva, že ženy budú takéto situácie tolerovať.
„No žiaľ, aj dnes je nevhodné správanie často bagatelizované. Ako keby žena mala všetko zniesť. Ako keby mala byť ešte aj rada, že sa o ňu niekto zaujíma. Herectvo je veľmi závislé povolanie a niektorí ľudia to vedeli zneužívať. Myslím si, že na Slovensku sú hranice stále nastavené inde než v krajinách, kde je k takémuto správanie oveľa väčšia miera citlivosti,” hovorí Michaela.
Herečka spomína konkrétny incident, ktorý jej zostal v pamäti. Počas pôsobenia na doskách Slovenského národného divadla, v muzikáli „Na skle maľované“, sa stala terčom nevhodného správania zo strany tanečníka priamo počas predstavenia. Michaela, ktorá vždy dbá na jasné hranice, zareagovala okamžite a konfrontovala ho priamo na javisku. Tento moment jej potvrdil, že rešpektovanie hraníc je nevyhnutné a akékoľvek prekročenie je neprijateľné.
„Mne osobne to vždy veľmi prekážalo. Som človek, ktorý si potrebuje jasne určiť hranice a vyžaduje, aby sa tieto hranice rešpektovali. Stalo sa mi napríklad, že ma počas predstavenia Na skle maľované obťažoval tanečník. Vyslúžil si za to facku priamo na predstavení!” spomína herečka.
Dnes, keď sleduje svoju dcéru na javisku, Michaela oceňuje, že spoločnosť sa v otázkach ochrany žien a mladých umelkýň posunula.
„Obťažovanie bolo normálne. Vtedy sa to bralo ako niečo bežné – „čo z toho robíš drámu“. Keby sa to teraz stalo mojej dcére, tak toho človeka asi zlynčujem,“ hovorí otvorene.
Mladé ženy majú väčšiu podporu a sú vybavené nástrojmi, ako sa brániť nevhodnému správaniu. Napriek tomu však upozorňuje, že citlivosť voči sexuálnemu obťažovaniu a vulgárnym komentárom stále nie je na takej úrovni, akú by si predstavovala.
V mnohých prípadoch sa stále stretáva s tým, že niektorí ľudia považujú nevhodné dotyky či oplzlé poznámky za lichotenie, hoci pre ženu ide o absolútne neprijateľné správanie.
„Verím, že sa to trošku zlepšilo. Citlivosť je väčšia, ale ešte stále nie sme tam, kde by sme mali byť. Nie som sama, ktorá si niečo také zažila, vidíme to na dennej báze vo verejnom priestore. Niektorí muži to berú tak, že by to nám, ženám, malo lichotiť, že nás muž buchne po zadku, alebo má voči nám oplzlé poznámky. Ale mne to teda nikdy nelichotilo, a pochybujem, že vôbec nejakej inej žene. Vždy mi to prišlo hnusné a obťažujúce… a určite nie som sama. Chápem, aké trápne mi prišlo ohradiť sa, alebo sťažovať. Treba o tom rozprávať, pretože stále, ako vidíme v našom okolí, si to ľudia neuvedomujú. Obťažovanie, útoky, vulgárne správanie vidíme vo verejnom priestore na každom kroku a je to tolerované. V našej profesii sme boli často postavené do situácie, že sme ešte mali byť rady, že sa po nás niekto obzrie a je o nás záujem. Nie, nie je to lichotivé, je to vrcholne nevhodné,“ dodala na záver.
Podľa Michaely je dôležité o týchto skúsenostiach hovoriť, pretože len otvorený dialóg môže viesť k postupnému zlepšovaniu a nastaveniu jasných hraníc.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
