Slovenské verejné financie zostávajú dlhodobo v nerovnováhe, aj napriek trom kolám konsolidačných opatrení, ktoré dohromady presiahli šesť miliárd eur. Podľa aktuálnych odhadov sa deficit štátneho rozpočtu v roku 2025 pohybuje okolo piatich percent HDP, čo predstavuje približne sedem miliárd eur. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth upozornil, že vláde sa zatiaľ nepodarilo nastaviť také opatrenia, ktoré by priniesli skutočný a dlhodobý efekt na stabilizáciu verejných financií.
Tóth v relácii Braňo Závodský naživo v Rádiu Expres zdôraznil, že tzv. konsolidácia, ktorá sa opiera najmä o dočasné opatrenia a zvyšovanie daní, nemôže byť považovaná za skutočnú finančnú stabilizáciu.
Podľa neho sú hlavnými príčinami pretrvávajúcej nerovnováhy nie len vonkajšie šoky, ako pandémie či energetická kríza, ale predovšetkým trvalé politické rozhodnutia minulých rokov, ktoré zvýšili výdavky bez adekvátnej kompenzácie. Medzi takéto kroky patria napríklad „rodičovský balíček“, zafixovanie veku odchodu do dôchodku či zavedenie trvalých 13. dôchodkov. Tóth zdôraznil, že problém nie sú jednorazové výdavky, ale tie, ktoré sa stali pevnou súčasťou rozpočtu. Píše Pluska.sk.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je aktuálny návrh rozpočtu na rok 2026 nerealistický. Návrh síce stanovuje cieľ deficitu na úrovni 4,7 percenta HDP, no podľa Tótha bude reálne číslo okolo piatich percent. Chýbajú dodatočné opatrenia, ktoré by znižovanie deficitu zabezpečili, a konsolidačné balíčky, ktoré vláda prijíma, často neutralizujú nové výdavky. Tóth upozornil, že keby sa od začiatku volebného obdobia nevytvárali nové výdavky, deficit by mohol byť dnes na úrovni 3,7 percenta HDP bez potreby ďalších balíkov.
Konsolidačný mix je podľa Rady postavený najmä na príjmovej strane, pričom až 75 percent bremena nesú občania a firmy, zatiaľ čo zvyšných 25 percent tvoria škrty vo výdavkoch. Produktívni ľudia, teda zamestnanci a živnostníci, pocítia navýšené daňové a odvodové zaťaženie – podľa prepočtov dvojica bez detí stratí približne 300 eur ročne, rodina s dvoma deťmi až okolo 700 eur.
Šetrenie sa má dotknúť aj štátnej správy, pričom vláda odhaduje úspory na mzdách, nákupoch a investíciách vo výške približne 400 miliónov eur, no rada považuje tento odhad za nadhodnotený a predpokladá skutočný deficit vyšší o približne 660 miliónov.
Na znižovanie účinnosti konsolidácie vplývajú aj vonkajšie tlaky. Slovensko čelí rastúcim obranným výdavkom a vyšším úrokovým nákladom, ktoré podľa Tótha zvyšujú tlak na rozpočet približne o jedno percento HDP ročne. Investície do armády, vyvolané ruskou agresiou na Ukrajine, predstavujú „daň za stratu mierovej dividendy“. Rada zároveň upozorňuje na nepredvídateľnosť vládnej politiky, ktorá negatívne ovplyvňuje investičné rozhodnutia firiem a domácností. Balíčky prichádzajú na poslednú chvíľu, čo vedie k opatrnosti, menšej ochote expandovať a spomaleniu ekonomického rastu.
Tóth varuje, že dlhodobé neriešenie štrukturálnych problémov verejných financií môže Slovensko posunúť k fiškálnej pasci. Hoci momentálne nehrozí kolaps, deficit okolo piatich percent HDP nie je udržateľný a ak sa situácia nezmení, štvrtá konsolidácia bude nevyhnutná. Slovensko podľa neho zatiaľ nevyužíva obdobia rastu na ozdravenie rozpočtu, keďže namiesto šetrenia sa v dobrom období rozdáva, a tým sa znižuje manévrovací priestor v horších časoch.
