Na otázku, či vidí paralely medzi 50. rokmi a súčasnosťou, Bezák uviedol: „Trestné právo je vždy lákavé na zneužitie pre politické účely. Je to ultima ratio, má byť použité až vtedy, keď iné prostriedky zlyhajú. Aj dnes vidíme tendencie, keď sa niektoré prípady stavajú na priznaní jednej osoby bez overenia ďalšími dôkazmi, alebo keď médiá ignorujú nezákonnosti v procese. To sú nebezpečné paralely, hoci dnes už neexistuje trest smrti a nevyužívajú sa brachiálne metódy.“
Bezák spomenul aj konkrétne prípady z nedávnej minulosti, keď boli osoby obvinené a zadržané len na základe výpovede tzv. kajúcnika, pričom až neskôr sa ukázalo, že dôkazy boli falošné. „Médiá vtedy prinášali senzačné titulky, hoci platí prezumpcia neviny. Priznanie musí byť vždy preverované, nestačí len samotné priznanie,“ zdôraznil.
Médiá sú kľúčové
V 50. rokoch boli médiá prísne kontrolované, dnes je mediálny priestor pestrejší, ale podľa Bezáka to neznamená, že je všetko v poriadku: „Mnohé médiá, ktoré majú relevantný dopad na verejnú mienku, často ignorovali nezákonnosti v procesoch. Nastavili si videnie sveta, ktoré podporovali, pretože spoločnosť túžila po vyvodení zodpovednosti za činnosť predchádzajúcich vlád. Ale to sa nemôže diať trestno-právnou cestou, to je politická zodpovednosť.“
Bezák ocenil, že dnes existujú demokratické kontrolné mechanizmy – odvolacie konania, Ústavný súd či Európsky súd pre ľudské práva. „Jediné, čo nás oddelilo od kolapsu právneho štátu v nedávnom období, bol zásah Ústavného súdu. Ale aj tak je problém, ak niekto strávi 8 či 12 mesiacov v kolúznej väzbe za skutok, ktorý nie je trestný čin,“ upozornil na prípad advokáta Ribára, ktorý bol prepustený až na zásah Ústavného súdu.
História sa môže zopakovať
Na záver Bezák pripomenul: „Vždy sa môže stať, že sa niektoré postupy z minulosti zopakujú. Našťastie dnes už nie je trest smrti, ale nátlak na obvinených či zakladanie viny na nepreverenom priznaní sa môže objaviť kdekoľvek, aj v tzv. vyspelých demokraciách. Preto je dôležité si tieto udalosti pripomínať a byť ostražití.“ Konferencia k 75. výročiu procesu s Miladou Horákovou, ktorá sa uskutoční 11. júna na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, bude príležitosťou nielen na odbornú diskusiu, ale aj na verejnú reflexiu o hraniciach spravodlivosti, sile štátu a zodpovednosti spoločnosti za právny štát.
Sledujte reláciu V tieni zločinu o procese s Miladou Horákovou
