Vedci po rokoch pochybností oficiálne priznali existenciu piateho typu cukrovky, ktorý súvisí s dlhodobým nedostatkom živín a postihuje obrovské množstvo ľudí najmä v chudobnejších regiónoch sveta. Tento málo známy typ ochorenia sa výrazne líši od doteraz uznávaných foriem diabetu a jeho správne rozpoznanie môže zásadne ovplyvniť spôsob liečby pacientov.
Odborná komunita sa k tomuto záveru dopracovala až po desaťročiach diskusií, uvádza portál Science Alert. Zatiaľ čo cukrovka prvého typu vzniká na autoimunitnom podklade a vedie k ničeniu buniek pankreasu, druhý typ súvisí predovšetkým s inzulínovou rezistenciou a životným štýlom. Ďalšie formy zahŕňajú cukrovku spôsobenú poškodením pankreasu alebo ochorenie viazané na tehotenstvo. Piaty typ sa však javí ako dôsledok dlhodobého podvýživového stavu, ktorý má zásadný vplyv na metabolizmus.
Diagnóza, na ktorú sa roky zabúdalo
V minulosti bol tento stav označovaný ako malnutričná cukrovka. Prvé zmienky o nej pochádzajú z polovice 20. storočia, konkrétne z Jamajky, kde si lekári všimli výskyt diabetu u výrazne podvyživených pacientov. Napriek tomu, že Svetová zdravotnícka organizácia tento typ v osemdesiatych rokoch uznala, odborné spory o jeho podstatu viedli k tomu, že koncom deväťdesiatych rokov bol z oficiálnych klasifikácií odstránený pre nedostatok presvedčivých dôkazov. Dodnes chýbajú jednotné diagnostické postupy aj jasne stanovené liečebné odporúčania.
Výskumy vedené odborníčkou Meredith Hawkins z Albert Einstein College of Medicine však poukazujú na to, že tento typ cukrovky je mimoriadne rozšírený najmä medzi obyvateľmi Ázie a Afriky, ktorí dlhodobo čelia vážnej potravinovej neistote. Podľa jej zistení ide o ochorenie, ktoré je v týchto regiónoch častejšie než tuberkulóza a výskytom sa približuje k HIV. Absencia oficiálneho pomenovania a uznania podľa nej výrazne brzdila nielen diagnostiku, ale aj vývoj vhodných terapeutických postupov.
Špecifické poškodenie pankreasu
Najnovšie vedecké poznatky naznačujú, že chronický nedostatok živín môže natrvalo poškodiť pankreas a znížiť jeho schopnosť vytvárať inzulín. U pacientov s týmto typom diabetu sa preukázal výrazný deficit inzulínu podobný cukrovke prvého typu, avšak bez prítomnosti inzulínovej rezistencie, ktorá je typická pre druhý typ ochorenia. Práve táto kombinácia robí piaty typ cukrovky výnimočným a zároveň náročným na liečbu.
Hawkins upozorňuje, že nesprávne nastavená inzulínová terapia môže u týchto pacientov viesť k nebezpečne nízkej hladine cukru v krvi. Riziko je obzvlášť vysoké v oblastiach, kde chýba stabilný prístup k potravinám a kde nie je dostupné pravidelné monitorovanie glykémie. Liečba sa preto často sústreďuje na veľmi opatrné dávkovanie inzulínu alebo na alternatívne spôsoby podpory jeho prirodzenej tvorby.
Globálny problém, ktorý presahuje rozvojové krajiny
Medzinárodná diabetologická federácia v reakcii na tieto zistenia vytvorila pracovnú skupinu pre piaty typ cukrovky, ktorú vedie práve Meredith Hawkins. Jej úlohou je pripraviť jasné diagnostické kritériá, odporúčania pre liečbu, vytvoriť medzinárodný register pacientov a zabezpečiť lepšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov.
Podľa odborníkov však nejde o problém obmedzený len na Afriku a Áziu. Potravinová neistota sa v posledných rokoch zhoršuje aj v niektorých oblastiach Latinskej Ameriky a Karibiku, kde sa negatívne prelínajú environmentálne, politické a ekonomické faktory. Tie prehlbujú chudobu a zdravotné nerovnosti, čo vytvára podmienky pre šírenie tohto typu ochorenia.
Hawkins zdôrazňuje, že neexistuje jednoduché ani rýchle riešenie. Podľa jej slov si boj s týmto zanedbaným typom cukrovky vyžaduje dlhodobý výskum, systematickú podporu a silný tlak na zmeny v zdravotníckych politikách. Skúsenosti s mladými pacientmi, ktorí umierajú v dôsledku nevhodnej liečby nepoznaného ochorenia, sú podľa nej dôvodom, prečo sa tejto téme nemožno prestať venovať.
