Zabudnite na Google Maps. Vedci práve sprístupnili monumentálny digitálny atlas, ktorý vás prenesie takmer dvetisíc rokov do minulosti, priamo na dláždené trasy rímskych légií.
Tento projekt odhalil tisíce kilometrov ciest, o ktorých sme doteraz nemali ani tušenia, a dokazuje, že po stopách antických staviteľov kráčame v podstate dodnes. Píšu o tom aj české Novinky.
Rímska ríša na vrchole svojej moci okolo roku 150 n. l. nebola len politickým celkom, ale predovšetkým technickým zázrakom. Na území od Británie až po Sýriu žilo viac ako 55 miliónov ľudí, ktorých spájala sieť ciest taká hustá, že by dnes dokázala obopnúť planétu Zem viac ako sedemkrát.
Projekt s názvom Itiner-e, na ktorom pracoval medzinárodný tím vrátane českého vedca Adama Pažouta z Barcelony, priniesol do tejto historickej skladačky prevratné dáta. Podarilo sa im digitálne zmapovať neuveriteľných 299 171 kilometrov starovekých komunikácií.
Ak si myslíte, že o rímskych cestách už vieme všetko, čísla vás vyvedú z omylu. Nový atlas pridáva k doterajším poznatkom ďalších 110 616 kilometrov trás, ktoré historici doteraz prehliadali. Vedci nekombinovali len archeologické vykopávky, ale využili aj modernú technológiu v podobe satelitných snímok a leteckých fotografií. Problémom pri hľadaní antických diaľnic je totiž ich samotný charakter. Tom Brughmans z Aarhuského univerzity to vysvetľuje jasne: „Poznáme stovky tisíc starovekých miest, ako sú mestá či vidiecke sídla, kde Rimania žili a pracovali. Ale cesty sú dlhé lineárne prvky pretínajúce krajinu, ktoré je náročné vykopať v celom ich rozsahu.“
Infrapravda o cestách, ktoré používate aj dnes
Mnohé z trás, po ktorých sa dnes vozíte autom do práce, nie sú výdobytkom moderného inžinierstva, ale kópiou dvetisíc rokov starých plánov. Adam Pažout pre vedecké portály zdôraznil, že táto sieť vytvorila vzor, ktorý v Európe a okolí pretrval tisícročia. Mnohé moderné komunikácie totiž presne kopírujú tie, ktoré nechal postaviť Rím. Tento efekt vidieť najmä v horských oblastiach. Kým staršie mapy kreslili cesty ako priame čiary, projekt Itiner-e ukazuje, ako sa trasy v skutočnosti klikatili údoliami a rešpektovali geografiu terénu.
Dopravná sieť impéria však nebola len nástrojom obchodu a presunu vojsk. Pôsobila ako vtedajší „internet“, ktorým sa šírili náboženstvá, správy, ale aj smrť v podobe nákaz. Práve vďaka tejto dokonalej infraštruktúre zasiahol Antoninský mor v roku 165 n. l. celú ríšu s takou ničivou silou. Odhaduje sa, že táto choroba vtedy pripravila o život až štvrtinu populácie.
Hoci je Itiner-e momentálne najpresnejším atlasom svojho druhu, vedci zostávajú pokorní. Priznávajú, že so stopercentnou presnosťou poznáme len zlomok trás.
- 2,7 % trás je presne lokalizovaných (s odchýlkou len pár metrov).
- 90 % ciest máme zmapovaných len s približnou presnosťou.
- 7 % ciest zostáva v rovine vedeckých hypotéz.
Dôvodom je neúprosný čas a moderná výstavba. Staroveké cesty sa počas storočí stratili pod základmi miest, dnešnými asfaltkami alebo priehradami. Archeológovia preto často nachádzajú len osamelé milníky alebo krátke úseky, z ktorých musia ako detektívi skladať celú trasu. Databáza preto rozlišuje tri úrovne „istoty“, aby užívateľ vedel, nakoľko sa na zobrazenú čiaru môže spoľahnúť.
