Seniori v pracovných kolektívoch boli kedysi skôr výnimkou a stretávali sme ich len krátke obdobie. Spoločnosť však starne a spolu s ňou aj zamestnanci. Kým naši starí rodičia odchádzali do penzie okolo päťdesiatky, ich deti oslavovali v práci šesťdesiatku a dnešná generácia sa zrejme dočká pracovných osláv ešte aj v sedemdesiatke. Takto je nastavený dôchodkový systém.
Lekár Juraj Orság pôsobil v ambulancii, na pohotovosti aj vo väzenskom zdravotníctve viac než päťdesiat rokov, kým sa definitívne rozlúčil s prácou. Svoje povolanie vnímal ako celoživotné poslanie, ktoré vykonával prakticky nepretržite až do odchodu do dôchodku, prezradil pre tvnoviny.sk.
Podobne výnimočný bol aj osud lekára Karola Miku, ktorý sa dožil takmer sto rokov a pracoval neuveriteľných sedem desaťročí. Svoju profesiu vykonával dokonca aj v zariadení pre seniorov, kde prežil posledné roky života.
Ide o ojedinelé príklady, no podľa odborníkov sa práca vo vysokom veku stane postupne bežnou realitou. Populácia sa zmenšuje a zároveň starne, takže podiel starších ľudí medzi pracujúcimi bude neustále rásť. Demografický vývoj je podľa analytikov daný a spoločnosť sa mu bude musieť prispôsobiť. Na trhu práce bude menej ľudí v produktívnom veku a čoraz väčší priestor zaberú staršie ročníky, upozorňuje Michal Němec z Aliancie sektorových rád.
Na dôchodok čakáme čoraz dlhšie
Dôchodkový vek sa pritom posúva stále vyššie. Muži, ktorí majú dnes okolo osemdesiat rokov, odchádzali do penzie približne v šesťdesiatke. Sedemdesiatnici už pracovali o niečo dlhšie a dnešní noví dôchodcovia končia pracovnú kariéru po šesťdesiatke štyroch rokoch, často aj neskôr. Päťdesiatnikom zostáva do penzie ešte približne pätnásť rokov, štyridsiatnici budú pracovať do šesťdesiatšiestky a tridsiatnici sa majú pripravovať na odchod až okolo šesťdesiatich siedmich rokov.
Ženy, ktoré vychovali deti, majú síce nárok na o niečo skorší dôchodok než muži, no aj u nich sa hranica každoročne posúva vyššie. Otázkou zostáva, dokedy bude väčšina ľudí schopná pracovať. Podľa odborníkov existuje prirodzená hranica v podobe zdravotného stavu. Ak by počet nových invalidných dôchodcov začal prevyšovať počet starobných, znamenalo by to, že systém je nastavený neudržateľne.
Zatiaľ však takýto scenár nenastal. Sociálna poisťovňa eviduje každý mesiac viac nových starobných než invalidných dôchodkov. Na sto ľudí, ktorí odchádzajú z práce pre vysoký vek, pripadá približne šesťdesiat osôb, ktorým je priznaný invalidný dôchodok.
Istú nádej prináša rozvoj umelej inteligencie a technológií, ktoré by mohli výrazne zvýšiť produktivitu. Vďaka tomu by menší počet pracujúcich dokázal uživiť väčší počet dôchodcov. Čím menej ľudskej práce bude potrebnej na zabezpečenie rovnakého objemu výkonu, tým priaznivejšie to môže byť pre celý systém.
Rozhodujúcu úlohu však zohrá aj zdravie populácie. Zvyšovanie priemerného veku dožitia síce zvyšuje náklady na dôchodky, no ak sa zároveň bude predlžovať aj obdobie života prežitého v dobrom zdravotnom stave, môže to mať pre dôchodkový systém pozitívny efekt.
