Napätie medzi Spojenými štátmi a vládou Nicolása Madura v poslednom období citeľne narastá. Washington stupňuje svoje politické aj vojenské kroky voči Caracasu a scenáre možného vývoja krajiny v prípade americkej intervencie sa rýchlo množia. Vojenské zložky Venezuely reagujú masívnou mobilizáciou, do ktorej zapájajú profesionálnych vojakov aj civilné milície. Súčasne sa snažia doplniť výzbroj prostredníctvom zahraničných partnerov, ktorí zdieľajú s Madurovým režimom podobné ideologické postoje.
Madurova vláda počas posledných týždňov presunula po krajine veľké množstvo raketových kompletov, no väčšina výzbroje, ktorú Caracas vlastní, pochádza z minulých dekád. Reuters uvádza, že ak by prišlo k priamej konfrontácii, Venezuela by sa pri boji s modernou armádou USA snažila prejsť na stratégiu partizánskeho odporu, keďže v konvenčnom boji by mala len minimálne šance.
Začiatkom týždňa tamojšie ministerstvo obrany informovalo, že do dvojdňových vojenských cvičení bolo zapojených takmer 200-tisíc príslušníkov ozbrojených síl. Manévre sú súčasťou širšej obrannej iniciatívy Independencia 200, ktorú Maduro predstavil ešte v septembri. Minister obrany Vladimir Padrino pri ich oznámení tvrdil, že ide o reakciu na rastúcu americkú vojenskú aktivitu v Karibiku.
Podľa Washingtonu však americká prítomnosť v regióne súvisí s operáciami proti pašerákom drog a má zabrániť dodávaniu omamných látok do USA. Americké vojenské jednotky v posledných mesiacoch zničili na mori viacero lodí podozrivých z pašovania narkotík, pričom desiatky ľudí zahynuli.

Signály z Washingtonu a prudký nárast vojenskej prítomnosti USA
Hoci Donald Trump v rozhovore pre CBS vyhlásil, že jeho vláda neplánuje otvorený konflikt s Venezuelou, zároveň naznačil, že prezident Maduro podľa americkej administratívy už dlho balansuje na hranici politického konca. Trumpov tím opakovane označuje venezuelského prezidenta za osobu spojenú s drogovými kartelmi, čo Maduro odmieta. Reuters pripomína, že Maduro trvá na tom, že jeho krajina je len tranzitnou oblasťou pre drogy prichádzajúce z Kolumbie.
Podľa The New York Times Trump ešte v októbri schválil pre CIA rozšírené právomoci na tajné operácie vo Venezuele, pri ktorých mali agenti povolené aj likvidačné zásahy. Paralelne s tým v Karibiku rýchlo rastie americká vojenská sila: do regiónu tento týždeň dorazila najväčšia bojová loď sveta USS Gerald R. Ford spolu so sprievodnými plavidlami. Pridala sa k ďalším ôsmim lodiam a jednej jadrovej ponorke, ktoré v oblasti operujú už niekoľko týždňov.
Americké námorné jednotky by však podľa The New York Times tvorili len podpornú časť prípadnej intervencie. Hlavný úder by mala viesť kombinácia bombardérov B-52, dronov Reaper a elitných špeciálnych jednotiek.

Niektoré zdroje z Madurovho okolia, na ktoré sa odvoláva Reuters, pripúšťajú, že venezuelskí vojaci sú slabo platení aj vycvičení, čo zvyšuje riziko masových dezercií. Podľa jedného zdroja by venezuelské jednotky pri klasickom vojenskom konflikte „nedokázali vzdorovať ani niekoľko hodín“.
Plán na partizánsku vojnu, ktorý nemusí fungovať
Caracas už dlhšie deklaruje, že v prípade napadnutia sa spolieha na tzv. asymetrickú obranu. Reuters opisuje dve hlavné stratégie:
- Partizánske operácie malých ozbrojených skupín zamerané na sabotáže, útoky na infraštruktúru a dlhodobé vyčerpávanie útočníka.
- „Anarchizácia“, ktorá by spočívala vo vyvolaní rozsiahlych nepokojov v hlavnom meste pomocou spravodajských služieb a ozbrojených stúpencov režimu. Tým by sa mala krajina stať z hľadiska riadenia neovládateľnou.
Odborníci oslovení Reuters však upozorňujú, že tieto predstavy sú skôr propagandistickým posolstvom pre domácu verejnosť než reálnym plánom. CNN pripomína, že oficiálne počty vojakov, ktoré Caracas uvádza, výrazne prevyšujú skutočnú veľkosť celej armády, ktorá má približne 123-tisíc príslušníkov.
Obmedzená pomoc z Ruska a neisté spojenecké väzby
Rusko roky figurovalo ako hlavný dodávateľ venezuelských zbraní, no väčšina techniky je už technicky aj morálne zastaraná. Reuters spomína, že Caracas v roku 2000 získal približne 20 stíhačiek Suchoj, ktoré však dnes trpia nedostatkom náhradných dielov a vyžadujú opravy. Podobne je na tom aj ruská pozemná technika – vrtuľníky, tanky či prenosné rakety Igla.

Podľa českého analytika Jana Kofroňa, ktorého cituje ČT24, rozmiestnenie tisícov rakiet Igla nemá v prípade amerického útoku zásadný význam. Môžu ohroziť najmä vrtuľníky, no bez sofistikovaných systémov s veľkým dosahom nepredstavujú efektívny štít.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)


