Maduro požiadal Moskvu o modernizáciu radarov, opravu bojových lietadiel a dodávku nových protivzdušných systémov. Rusko však v poslednom období zápasí s vlastnými strategickými problémami – dôkazom je aj ústup jeho podpory režimu Bašára Asada v Sýrii.
Spojenci v Kremli a Pekingu
Predstaviteľ ruskej Štátnej dumy Alexej Žuravlev pre denník Gazeta uviedol, že do Venezuely už smerujú systémy S-300VM, Pancir-S1 a Buk-M2E. Podľa spôsobu prepravy — ruskými transportnými lietadlami — však odborníci usudzujú, že môže ísť len o obmedzené množstvá techniky. Český expert zároveň upozorňuje, že preprava komplexných raketových systémov letecky je zložitá a kapacitne obmedzená.
Žuravlev spomenul aj možnosť dodania hypersonických striel Orešnik s potenciálnym jadrovým nosičom a doletom približne 5 500 kilometrov, ktoré by v prípade odpálenia z Venezuely dokázali zasiahnuť časť územia USA. Caracas sa zároveň obracia na ďalších spojencov — Peking žiada o urýchlenie dodávok radarových systémov, zatiaľ čo s Iránom rokuje o nákupe dronov.
V prípade, že by Washington pristúpil k otvorenej intervencii a dosiahol zmenu režimu, odborníci diskutujú o viacerých možných scenároch ďalšieho vývoja. Napriek vnútropolitickým konfliktom nemá Venezuela také hlboké sektárske či etnické rozdelenie ako krajiny typu Sýria alebo Líbya, takže sa nepredpokladajú rozsiahle medziobčianske boje. Rizikom však zostáva aktivita ozbrojených skupín z Kolumbie, ktoré v niektorých oblastiach Venezuely pôsobia už dnes.
Ropa ako hlavný strategický faktor
Britský denník The Telegraph upozorňuje, že ak by Spojené štáty odstránili Madurovu vládu, mohlo by to mať ďalekosiahly vplyv na globálny trh s ropou. Prípadné obnovenie ťažby pod novou vládou podporovanou USA by mohlo zaplaviť trh lacnou venezuelskou ropou, čo by vážne zasiahlo Rusko aj Saudskú Arábiu. Rusko, ktorého rozpočet je silne závislý od príjmov z ropy, by sa podľa The Telegraph mohlo ocitnúť v situácii, keď by nedokázalo financovať vojnu na Ukrajine.
Hoci Venezuela vlastní najväčšie potvrdené zásoby ropy na svete — približne 303 miliárd barelov — jej ročný príjem z exportu je len okolo 4 miliárd dolárov. Pre porovnanie, Saudská Arábia vyváža ropu v hodnote 180 miliárd a Rusko 120 miliárd dolárov. Americké sankcie a vnútorné problémy režimu dlhodobo paralyzujú venezuelský ropný sektor.
The Telegraph tvrdí, že vláda podporovaná Washingtonom by mohla ekonomický potenciál ropných polí oveľa efektívnejšie využiť. Aj keby sa k obnoveniu ťažby dostala postupne, výsledkom by bola mohutná ponuka lacnej venezuelskej ropy, ktorá by podľa odhadov mohla zraziť súčasné svetové ceny z približne 60 dolárov za barel na zhruba polovicu, čo by mohlo vyvolať zásadný otras ruskej ekonomiky.
