Nový balík konsolidácie sa ešte naplno ani nerozbehol a už sa ukazuje, že môže mať úplne iné dôsledky, ako minister financií s premiérom zamýšľali. Vláda totiž čelí kritike, že rozhoduje sama, bez otvorenej diskusie s odbormi či zamestnávateľmi, čo môže priniesť nevídané problémy.
Stretnutia Hospodárskej a sociálnej rady, ktoré by mali byť priestorom na dialóg, sa podľa zamestnávateľov menia skôr na formálnu povinnosť než na skutočné rokovanie. Argument vlády, že dohoda by aj tak nebola možná, podnikateľské zväzy označili za neakceptovateľný.
Ako uviedla Republiková rada zamestnávateľov, zamestnávatelia upozorňujú, že viaceré návrhy na kompromisné riešenia, ktoré by zmiernili tlak na ekonomiku, boli odmietnuté. Namiesto toho sa prijímajú jednostranné opatrenia, ktoré môžu spomaliť rozvoj a oslabiť konkurencieschopnosť krajiny.
Medzi pripravovanými krokmi sa totiž objavuje viacero zmien, ktoré zasiahnu nielen podnikateľov, ale aj bežných pracujúcich.
Patrí sem:
- vyššie dane z príjmu pre vybrané skupiny ľudí,
- nové odvody zo zdravotného poistenia,
- zvýšené náklady pre firmy pri zamestnávaní,
- nové dane a licencie pre podnikateľov a živnostníkov.
Problémom je, že doterajšie konsolidačné balíky v hodnote miliárd eur nepriniesli želané výsledky. Deficit zostáva na úrovni vyše šiestich miliárd eur ročne a úspory sa strácajú v rozpočtovej realite. Firmy zároveň upozorňujú, že im zostáva čoraz menej prostriedkov na inovácie a investície. To spomaľuje vznik nových projektov a pracovných miest, čo sa následne odráža aj na životnej úrovni obyvateľov.
Pre domácnosti znamenajú tieto opatrenia rast cien vo viacerých oblastiach – od potravín cez bývanie až po služby. Najviac ohrození sú malí podnikatelia a živnostníci, pre ktorých sa môže podnikanie stať ekonomicky neudržateľným.
Únik mozgov a kapitálu
Jedným z najvážnejších dôsledkov uťahovania opaskov môže byť odchod mladých a kvalifikovaných ľudí do zahraničia. Slovensko už dnes čelí výraznému odlivu talentov, pričom rozdiely v čistých mzdách medzi nami a susednými krajinami sa majú ďalej prehlbovať.
Pre ilustráciu. Vysoko kvalifikovaný zamestnanec odvádza do rozpočtu minimálne 46-tisíc eur ročne. Ak by sa len päťtisíc ľudí z tejto skupiny rozhodlo odísť do zahraničia, Slovensko by prišlo až o 200 miliónov eur ročne na daniach a odvodoch. Strata jedného vzdelaného človeka sa podľa odborných odhadov rovná strate budúcej hodnoty vo výške takmer troch miliónov eur.
Investori medzitým zvažujú, či budú chcieť v takejto nestabilite pokračovať. Ak sa podmienky nezlepšia, kapitál aj nové projekty budú smerovať do iných krajín. A to je pre slovenskú ekonomiku rovnako nebezpečné ako samotný deficit.
Navyše, kritici z radov zamestnávateľov upozorňujú, že vláda šetrí predovšetkým na občanoch a firmách, nie na sebe. Namiesto znižovania vlastných výdavkov prenáša bremeno na tých, ktorí tvoria hodnoty a platia dane. Tento trend môže vyústiť do stagnácie, vyššej nezamestnanosti a rastúcej nespokojnosti v spoločnosti.
