Vláda sa dohodla na rozsiahlej energopomoci, ktorá sa dotkne približne 90 % domácností. Opatrenie má zabrániť tomu, aby ľudia museli od januára čeliť prudkému rastu cien plynu, tepla a elektriny.
Podľa vládnych prepočtov by totiž bez zásahu štátu náklady na energie stúpli zhruba o 30 %. Pri teple by sa cena jednej megawatthodiny zvýšila z 139 na 180 eur, čo je nárast o 33 %. Plyn by zdražel z 63 na 85 eur (o 34 %) a elektrina až o 29 %.
„Pomôžeme 90 % domácnostiam. V roku 2026 nebudú musieť znášať navýšenie cien elektrickej energie, plynu a tepla,“ uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková pre sita.sk. Na celý balík energopomoci pôjde 435 miliónov eur, ktoré sa budú čerpať zo štátneho rozpočtu aj z eurofondov.
Ako bude systém fungovať?
Aby pomoc bola adresná a rýchla, štát prepojil údaje z viac ako 200 databáz – od distribútorov energií, katastra nehnuteľností, zdravotných poisťovní až po finančnú správu. Len v registri adries muselo byť automaticky doplnených vyše 1,1 milióna bytov.
Kľúčovým pojmom je tzv. „energetická domácnosť“, teda skupina ľudí s trvalým pobytom na rovnakej adrese. Pri rozhodovaní, kto získa pomoc, sa bude prihliadať najmä na:
- výšku príjmu domácnosti,
- spotrebu energií,
- sociálne postavenie (napr. dôchodcovia, neúplné rodiny, zdravotne znevýhodnení).
Cieľom je, aby občania nemuseli nič vybavovať osobne na úradoch a podpora sa im započítala priamo v platbách.
Kto si priplatí a aké sú výnimky?
Asi 10 % domácností pomoc nedostane, keďže spadajú do vyššej príjmovej skupiny alebo nemajú nárok podľa nastavených kritérií. Premiér však sľúbil, že ak sa v tejto skupine objavia prípady nespravodlivosti, ministerstvo hospodárstva ich preverí individuálne.
Elektrina bude mať zastropovanú cenu vďaka dohode so Slovenskými elektrárňami. Tie dodajú 6 terawatthodín silovej elektriny za nižšiu sumu, ako bolo pôvodne dohodnuté – 61 eur za megawatthodinu namiesto 66,7 eura. Pri plyne a teple sa bude spoliehať najmä na dotácie z verejných financií a podporu z eurofondov.
Podľa slov ministerky Sakovej, najväčší dôraz budeme klásť na ohrozené skupiny, ako sú dôchodcovia, neúplné rodiny alebo zdravotne znevýhodnení občania. Takto nastavený systém by mal byť pripravený aj na prípadnú budúcu pomoc v iných oblastiach.
