V Národnej katedrále vo Washingtone sa vo štvrtok konal štátny pohreb exprezidenta USA Jimmyho Cartera, ktorý zomrel 29. decembra 2024 vo veku 100 rokov. Štvrtok bol v Spojených štátoch vyhlásený za deň smútku, pričom federálne úrady zostali zatvorené, informovala agentúra AFP, píše TASR.
Hlavný smútočný prejav na štátnom pohrebe vo washingtonskej katedrále predniesol úradujúci prezident Joe Biden, ktorý vyzdvihol najmä Carterov „charakter, ktorý sa zdal byť z minulej éry, ale v skutočnosti ním videl jasne do budúcnosti.“ Biden v prejave nepriamo kritizoval populistickú rétoriku republikána Donalda Trumpa, ako aj jeho snahy o zvrátenie výsledku prezidentských volieb z roku 2020. „Máme povinnosť neposkytnúť nenávisti bezpečný prístav a postaviť sa… najväčšiemu hriechu zo všetkých – zneužitiu moci,“ zdôraznil Biden, ktorý 20. januára odovzdá úrad v Bielom dome Trumpovi.
S príhovormi vystúpili aj viacerí členovia Carterovej rodiny: jeden z jeho vnukov, Jason, opísal exprezidentovu lásku k prírode v rodnom štáte Georgia a dodal, že jeho starý otec „oslavoval majestát každého živého tvora“. Zaznela aj pocta od Carterovho republikánskeho predchodcu na poste prezidenta USA Geralda Forda. Ford síce zomrel v roku 2006, ale zanechal príhovor na počesť Cartera – svojho politického rivala, s ktorým sa časom spriatelili. Fordov príhovor prečítal jeho syn Steven.
Druhý podobný prejav v mene Carterovho už zosnulého viceprezidenta Waltera Mondalea prečítal jeho syn Ted. Carterov štátny pohreb bol výnimočný aj tým, že sa na ňom zúčastnilo všetkých päť žijúcich amerických prezidentov: okrem Bidena aj George W. Bush, Bill Clinton, Barack Obama a Donald Trump. Prítomná bola aj viceprezidentka Kamala Harrisová a jej predchodca v úrade Mike Pence. Prítomný bol aj kanadský premiér Justin Trudeau.
Rakvu s telom z Washingtonu prevezú letecky do mesta Plains v štáte Georgia, kde Cartera pochovajú po boku jeho zosnulej manželky Rosalynn, ktorá zomrela v novembri 2023. Pochovaniu bude predchádzať súkromný pohrebný obrad v baptistickom kostole Maranatha, kde bývalý prezident vyučoval náboženstvo v nedeľnej škole. Štátnym pohrebom sa v USA končí takmer týždeň smútku vyhláseného po Carterovej smrti. V súlade so zvyklosťami boli dňom Carterovej smrti štátne vlajky na 30 dní spustené na pol žrde na znak úcty. Zostanú tak aj počas Trumpovej inaugurácie – 20. januára, čo zvolený prezident kritizoval.
AFP pripomenula, že Carter bol počas svojho jediného funkčného obdobia v rokoch 1977 – 1981 vnímaný ako naivný a slabý prezident, no s odstupom rokov sa do popredia pri jeho hodnotení dostala jeho slušnosť a úspechy v zahraničnej politike – najmä vyjednanie prvej mierovej dohody medzi Izraelom a arabským štátom – Egyptom. Známy bol aj podporou projektu Habitat for Humanity a obhajobou občianskych práv, práv žien a ochrany životného prostredia. Za svoje projekty v humanitárnej oblasti a na ochranu ľudských práv a demokracie dostal Carter v roku 2002 Nobelovu cenu za mier.
