Lotyšsko, Estónsko aj Litva po ruskej anexii Krymu v roku 2014 výrazne zvýšili svoje vojenské výdavky. Napríklad Riga chce do roku 2027 na armádu míňať tri percentá HDP, čím prekoná požiadavky NATO vo výške dvoch percent, pripomenul denník The Financial Times.
„Bezpečnostná situácia v Pobaltí sa od začiatku invázie dramaticky zmenila. Vidíme väčšie ambície na výdavky do obrany, Lotyšsko tiež obnovilo brannú povinnosť. Je zrejmé, že sa počíta s možným preliatím vojny,“ vysvetlil Andžáns.
V polovici januára pobaltské štáty oznámili dohodu o vytvorení spoločnej obrannej zóny na svojich hraniciach s Ruskom a Bieloruskom v súvislosti s rastúcimi bezpečnostnými obavami. Dohodli sa aj na rozvoji raketovej a delostreleckej spolupráce.
Podľa Andžánsa ide ale zatiaľ len o prvé kroky na zabezpečenie obrany hranice. Rozhodnutie tak skôr vysiela Moskve signál, že sú pobaltské štáty pripravené siahnuť po skôr nemysliteľných opatreniach, pokiaľ bude Kremeľ situáciu eskalovať.
Úzka spolupráca medzi štátmi, ktoré zdieľa s Ruskom obdobnú historickú skúsenosť, platí aj na diplomatickom poli. Pobaltské krajiny tak patria medzi jedny z najväčších podporovateľov Ukrajiny, ktorá sa už takmer dva roky bráni ruskej invázii.
