Od začiatku roka 2026 sa mení spôsob, akým štát bude prispievať domácnostiam na energie. Doteraz pomoc smerovala prakticky ku každému, no po novom už nebude plošná.
Vláda avizovala, že podporu dostane približne 90 percent domácností, pričom rozhodovať bude najmä výška príjmu.
Ministerstvo hospodárstva vysvetlilo, že:
- vybrané rodiny dostanú priamo energopoukážky v hodnote stoviek eur,
- iným domácnostiam štát dorovná rozdiel medzi trhovou a zastropovanou cenou,
- informácie o priznaní pomoci prídu elektronicky,
- ak sa niekto ocitne mimo zoznamu, môže sa odvolať do 60 dní.
Podľa zákona sa má systém pravidelne prehodnocovať – minimálne raz ročne sa automaticky vypočíta, kto na pomoc nárok má. Štát tak chce reagovať na meniace sa ceny energií aj príjmovú situáciu rodín.
Slovensko je stále plynovou krajinou
Najväčšie výdavky štátu budú aj naďalej smerovať na plyn, pretože ide o palivo, na ktorom stojí slovenská energetika. Čísla ukazujú, že:
- viac ako 800-tisíc domácností kúri zemným plynom,
- až 60 percent rodinných domov využíva plynové kotly,
- plyn je dostupný v 77 percentách obcí, čo pokrýva 94 percent populácie.
Spotreba plynu pritom stúpa – kým v roku 2023 sme minuli 46 terawatthodín, o rok neskôr to bolo už 47,69 TWh. V porovnaní s elektrinou ide o omnoho vyšší objem, čo odráža aj fakt, že väčšina centrálnych zdrojov tepla v mestách je napojená na zemný plyn. Aj preto sme citliví na jeho cenu a geopolitickú situáciu v okolí.
Alternatívne spôsoby vykurovania sú u nás stále v menšine. Viac ako 300-tisíc domácností kúri drevom či uhlím, 66-tisíc elektrinou a len 44-tisíc využíva tepelné čerpadlá. Analýzy ukazujú, že väčšina Slovákov nemá finančné rezervy na veľké investície do ekologickejších riešení, a preto zostávajú pri tradičných kotloch.
Prípravy na zimu a budúcnosť dodávok
Napriek tomu, že Európska únia plánuje rýchlejšie ukončiť dovoz plynu a ropy z Ruska, Slovensko zatiaľ stále vo veľkej miere stojí práve na tomto zdroji. Od roku 2027 by sa mal do únie prestať dovážať ruský skvapalnený plyn a o rok neskôr aj ten potrubný. Už dnes však približne 30 až 40 percent dodávok prichádza z Nórska a LNG terminálov v iných krajinách.
Ako uviedla pravda.sk, v súčasnosti máme zásobníky naplnené na približne tri štvrtiny kapacity, čo predstavuje vyše 27 TWh plynu – viac než polovicu našej ročnej spotreby. Do zimy ich plynári plánujú naplniť minimálne na 90 percent, čo je hranica stanovená pravidlami EÚ. Pre porovnanie, Poľsko už túto úroveň prekročilo.
Aj keď štát uisťuje, že odberatelia nedostatok nepocítia, debata o cene plynu a jeho budúcnosti sa stáva čoraz aktuálnejšou. Bez pokračujúcej pomoci by sa účty domácností zvýšili o stovky eur ročne, čo je dôvod, prečo vláda siahla aj po európskych fondoch na financovanie dotácií. Opozícia to síce kritizuje, no faktom zostáva, že Slovensko je na plyn stále silno naviazané.
