Svetová zdravotnícka organizácia varuje vlády jednotlivých krajín, aby zvážili zvýšenie daní na alkohol a sladené nápoje.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) apeluje na vlády jednotlivých krajín, aby prehodnotili doterajšie sadzby daní na alkohol a sladené nápoje a rozhodli o ich zvýšení.
WHO tak vyzýva k obmedzeniu rastu výskytu obezity, cukrovky, srdcovo-cievnych ochorení, rakoviny, ale aj úrazov a násilia spojeného s konzumáciou alkoholu, píše EuroNews.
Apeluje na zvýšenie cien
Organizácia upozorňuje, že nízke a dlhodobo neupravované daňové sadzby umožňujú, aby tieto výrobky zostávali cenovo dostupné. Medzitým zdravotné systémy čelia čoraz väčšej záťaži.
„Zdravotné dane patria medzi najsilnejšie nástroje, ktoré máme na podporu zdravia a prevenciu chorôb,“ uviedol generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.
„Zvyšovaním daní na produkty ako tabak, sladené nápoje a alkohol môžu vlády obmedziť škodlivú spotrebu a zároveň získať finančné prostriedky na kľúčové zdravotnícke služby,“ dodal.
Správy o zvážení výšky daní sa objavujú v čase, keď WHO vyzýva krajiny, aby v rámci novej iniciatívy do roku 2035 zvýšili reálne ceny tabaku, alkoholu a sladených nápojov prostredníctvom cielenej daňovej politiky.
Analýza vychádza z údajov o cenách a daňových sadzbách na pivo, liehoviny a sladené nápoje vo viac než 150 krajinách v roku 2024, ako aj z prehľadu daňových politík v približne 180 štátoch. WHO zároveň porovnala tieto údaje s rokom 2022, aby zachytila vývoj v čase.
Sladené nápoje zvyšujú riziko obezity
Sladené nápoje, ako sú sýtené limonády, energetické nápoje či niektoré ovocné džúsy, zvyšujú riziko obezity, zubného kazu a viacerých chronických ochorení vrátane rakoviny, cukrovky a srdcových problémov.
Tieto nápoje patria v mnohých krajinách medzi hlavné zdroje príjmu cukru, pričom majú minimálnu alebo nulovú výživovú hodnotu.
Hoci 116 krajín zdaňuje aspoň niektoré sladené nápoje, väčšina sa zameriava len na limonády a energetické nápoje. Iné výrobky s vysokým obsahom cukru – ako ovocné džúsy, sladené mliečne nápoje či hotové kávy a čaje – zostávajú často nezdanené.
Zdravšie alternatívy by mali byť cenovo dostupné
WHO zistila, že dane na sladené nápoje sa väčšinou odvíjajú od ceny alebo objemu nápoja. Menej než štvrtina krajín však zdaňuje nápoje podľa množstva pridaného cukru, hoci práve tento prístup WHO odporúča ako účinnejší. Takéto dane totiž motivujú výrobcov aj spotrebiteľov prechádzať na výrobky s nižším obsahom cukru alebo bez cukru.
Takmer polovica krajín, ktoré zdaňujú sladené nápoje, zároveň uvaľuje dane aj na balenú vodu. WHO tento postup kritizuje a upozorňuje, že zdravšie alternatívy by mali zostať cenovo dostupné.
Zo 116 krajín, ktoré uplatňujú dane na sladené nápoje, len desať vyčleňuje výnosy z týchto daní priamo na zdravotné programy.
„Lacný alkohol podporuje násilie, úrazy a choroby. Kým priemysel dosahuje zisky, verejnosť nesie zdravotné dôsledky a spoločnosť znáša ekonomické náklady,“ zdôraznil Etienne Krug, riaditeľ oddelenia WHO pre determinanty zdravia, podporu zdravia a prevenciu.
Alkohol je lacnejší, hoci ročne pripraví o život milióny ľudí
Konzumácia alkoholu patrí medzi hlavné globálne rizikové faktory. Tie negatívne vplývajú na viac než 200 zdravotných problémov, vrátane rakoviny, a spája sa aj s poruchami správania, depresiou, úzkosťou a závislosťou.
Podľa WHO zomiera každoročne viac než 2,6 milióna ľudí na ochorenia priamo súvisiace s alkoholom. Hoci viac ako 160 krajín uvaľuje na alkohol spotrebné dane – buď podľa ceny nápoja, alebo podľa obsahu alkoholu – WHO zistila, že pivo a liehoviny sa od roku 2022 v mnohých štátoch stali dostupnejšími alebo si zachovali rovnakú cenu. Dôvodom je, že daňové sadzby sa pravidelne neupravujú podľa inflácie.
WHO zároveň upozorňuje, že najmenej 25 krajín – prevažne v Európe – vôbec nezdaňuje víno, a to napriek „jasným zdravotným rizikám“, vrátane zvýšeného rizika rakoviny u žien, ktoré skonzumujú viac než 1,5 litra vína týždenne.„Spotrebná daň by sa mala vzťahovať na všetky alkoholické nápoje,“ odkazuje WHO.
