Invázne druhy rastlín a živočíchov spôsobujú oveľa väčšie škody, než sa doteraz predpokladalo. Nová vedecká analýza ukazuje, že ich celkový ekonomický dopad za posledných šesť dekád presiahol 2,2 bilióna dolárov, čo je až sedemnásobne viac než sa pôvodne odhadovalo. Tento problém má globálne rozmery a dotýka sa aj Slovenska.
Za alarmujúcimi číslami stojí medzinárodný tím vedcov, ktorý sa zameral na dôsledky inváznych druhov v období rokov 1960 až 2022. Ich štúdia, publikovaná v prestížnom časopise Nature Ecology & Evolution, analyzovala najmä ekonomické škody spôsobené rastlinami a živočíchmi naprieč kontinentmi. „Rastliny sú skupinou s najväčšími ekonomickými škodami, či už z hľadiska priamych škôd, alebo nákladov na ich kontrolu,“ uviedol jeden z vedúcich projektu Ismael Soto z Juhočeskej univerzity. Informuje o tom portál Pravda.
Rýchlo sa šíria, ťažko sa likvidujú
Invázne druhy majú ničivý vplyv na poľnohospodársku produkciu, zdravie obyvateľstva a biologickú rozmanitosť. Ich rozmach je úzko spätý s klimatickou zmenou, urbanizáciou a rastúcim globálnym obchodom. Najviac zasiahnuté sú pobrežné mestské oblasti v Európe, východnej Číne a Spojených štátoch, kde sa ekonomické straty kopia najviac.
Zatiaľ čo rastliny spôsobujú vysoké náklady najmä pri odstraňovaní, živočíchy predstavujú akútne riziko pre úrodu a verejné zdravie. Diviaky ničia polia a vinice, komáre zas šíria nebezpečné ochorenia ako dengue a malária, pričom sa postupne presúvajú do nových klimaticky vhodnejších oblastí.
Globálna hrozba za stovky miliárd ročne
Medzivládna platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) uvádza, že škody spôsobené inváznymi druhmi predstavujú každoročne viac než 400 miliárd dolárov. Nová štúdia len potvrdzuje, že nejde o okrajový ekologický problém, ale o globálnu krízu s vážnymi ekonomickými dopadmi.
Slovensko nie je výnimkou
Aj u nás sa stretávame s inváznymi druhmi, a to nielen komármi tigrovanými či diviakmi, ale najmä s nepôvodnými rastlinami, ktoré sa často do krajiny dostali zámerne – ako okrasné, technické či krmovinové druhy.
V súčasnosti sa však nekontrolovane šíria a spôsobujú rôznorodé škody: vytláčajú pôvodné druhy, zaberajú priestor úžitkovým rastlinám, spôsobujú eróziu brehov alebo vyvolávajú alergické reakcie.
Medzi najproblematickejšie druhy na Slovensku patrí napríklad boľševník obrovský, ktorý je mimoriadne fototoxický. Kontakt s jeho šťavami je síce bezbolestný, no v kombinácii so slnečným žiarením vyvoláva závažné kožné reakcie – aj u detí.
Čo hovorí slovenská legislatíva?
Slovenská republika problematiku inváznych rastlín rieši zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ako aj nariadením vlády SR č. 449/2019 Z. z. Konkrétny zoznam inváznych druhov a povinnosti vlastníkov pozemkov upravuje vyhláška MŽP SR č. 450/2019 Z. z.
Tieto predpisy zakazujú úmyselné šírenie, výsadbu a predaj inváznych druhov. V prípade ich výskytu má vlastník povinnosť zabezpečiť ich odstránenie podľa presne určených metód, napríklad kosením pred kvitnutím, mechanickým odstránením koreňov alebo kontrolovaným zberom. Nedodržanie týchto povinností môže viesť k finančným sankciám či ďalším právnym následkom.
Ako sa zachovať správne?
- Nahláste výskyt – cez portál www.invazne.sk alebo na okresnom úrade, odbore starostlivosti o životné prostredie.
- Nepremiestňujte rastlinu ani jej časti, aby ste zabránili šíreniu.
- Odstraňujte, ale s rozvahou – použite odporúčané metódy a dávajte pozor pri práci s toxickými druhmi.
Zoznam inváznych druhov podľa zákona:
Bylinné rastliny:
- Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia)
- Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)
- Boľševník perzský (Heracleum persicum)
- Boľševník Sosnovského (Heracleum sosnowskyi)
- Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera)
- Pohánkovec český, japonský, sachalínsky (Fallopia spp.)
- Zlatobyľ kanadská, obrovská (Solidago spp.)
Dreviny:
- Beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa)
- Javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides)
- Kustovnica cudzia (Lycium barbarum)
