Českí vládni predstavitelia sa v pondelok na sociálnych sieťach jednoznačne postavili proti prijatiu tzv. pozorovacieho zákona. O návrhu, oficiálne nazývanom Chat Control, bude Rada EÚ hlasovať 14. októbra. Kým väčšina členských krajín je za, Česko sa pridalo k menšine odporcov, medzi ktorých patria aj Rakúsko, Poľsko a Holandsko.
Premiér Petr Fiala svoje odmietavé stanovisko zverejnil jasne: „Ochrana našich detí je dôležitá, ale musíme ju dosiahnuť inak. Nie tak, že to bude znamenať prelomenie súkromia miliónov ľudí. To je nebezpečné a môže to byť zneužité. Preto sme to dosiaľ odmietali a odmietneme to aj v budúcnosti.“ Informuje o tom portál zpravy.aktualne.cz.
Čo je Chat Control?
Ide o návrh európskej legislatívy, ktorá by umožnila monitorovanie komunikácie v online prostredí pod zámienkou boja proti materiálom zobrazujúcim sexuálne zneužívanie detí (CSAM).
Zákon sa snažia presadiť od roku 2022, no teraz sa opäť dostal na stôl, keďže Dánsko, aktuálne predsedajúca krajina Rady EÚ, zaradilo návrh medzi svoje priority.
Ako by systém fungoval?
Ak by bol zákon schválený v navrhovanej podobe, komunikačné aplikácie ako WhatsApp či Messenger, rovnako ako cloudové úložiská a sociálne siete, by museli pred odoslaním a zašifrovaním správ plošne kontrolovať ich obsah.
Algoritmy by vyhodnocovali, či nejde o zakázané materiály. Ak by zaznamenali podozrivý obsah, nahlásili by ho úradom, ktoré by následne mohli komunikáciu dešifrovať a detailnejšie sledovať.
Obavy expertov: oslabenie šifrovania aj falošné hlásenia
Podľa odborníkov a ochranárov súkromia by zákon otvoril nebezpečný precedens pre ďalšiu reguláciu internetu. „Akonáhle je raz zavedený nejaký mechanizmus, jeho rozšírenie je otázkou drobnej parametrickej zmeny,“ upozornil expert na kybernetickú bezpečnosť Michal Altair Valášek.
Valášek pripomenul, že detekčné algoritmy sú omylné, často prinášajú falošne pozitívne či negatívne výsledky a nedokážu vyhodnotiť kontext. Bezpečnostné zložky by sa tak mohli zahltiť zbytočnými hláseniami, čo by odklonilo ich pozornosť od reálnych hrozieb.
Ďalším problémom je možné oslabenie šifrovania, ktoré chráni súkromie užívateľov. Navyše, kriminálnici by sa kontrole mohli ľahko vyhnúť prostredníctvom VPN, a teda prihlásením do aplikácií z krajín mimo EÚ, kde regulácia platiť nebude.
Kto návrh podporuje a kto odmieta?
Podľa iniciatívy Fight Chat Control stojí za návrhom 15 členských krajín vrátane Slovenska, Maďarska, Francúzska či Talianska. Osem štátov, medzi nimi aj Nemecko, sa zatiaľ nerozhodlo. Práve Berlín môže byť kľúčovým hráčom, pretože jeho hlas má váhu pri konečnom výsledku.
Proti sú zatiaľ štyri krajiny – Česko, Poľsko, Rakúsko a Holandsko.
Prejde alebo padne?
Hlasovanie v Rade EÚ je naplánované na 14. októbra. Aby bol návrh prijatý, musí ho podporiť aspoň 15 členských štátov, ktoré zároveň zastupujú minimálne 65 percent populácie Únie.
Ak by návrh Rada schválila, poputuje do Európskeho parlamentu. Ten ho môže prijať, odmietnuť alebo doplniť o pozmeňujúce návrhy. Platným sa stane až vtedy, ak sa Rada aj europarlament zhodnú na rovnakom texte.
Podľa europoslankyne Markéty Gregorovej má však parlament už teraz k veci jasne odmietavý postoj. „Minimálne ďalšie štyri roky by teda ‚šmírovací‘ kompromis nemal byť. Snahy ale stále pretrvávajú,“ uviedla Gregorová.
