Od januára čaká živnostníkov výrazná zmena. Každý, kto podniká, bude musieť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Jedinou výnimkou budú začínajúci podnikatelia, ktorí počas prvých šiestich mesiacov dostanú úľavu. Po uplynutí tohto obdobia sa povinnosť platby nevyhne nikto – bez ohľadu na to, či zarába veľa alebo má len symbolický príjem.
Minister práce Ladislav Kamenický argumentuje tým, že zmeny majú zabezpečiť nárok na dôchodok pre každého živnostníka. Realita však ukazuje, že penzie, ktoré z týchto odvodov vzniknú, môžu byť veľmi nízke a dokonca nemusia dosiahnuť ani úroveň minimálneho dôchodku.
Koľko budú živnostníci platiť?
Podľa nových pravidiel sa budú odvody počítať z priemernej mzdy spred dvoch rokov. To znamená, že už v roku 2026 sa bude vychádzať z údajov za rok 2024, keď priemerná mzda dosiahla 1 524 eur.
Slabšie zarábajúci a začínajúci podnikatelia budú platiť odvody z 26 % priemernej mzdy, čo predstavuje 131,34 eura mesačne.
Živnostníci s vyšším príjmom budú mať odvody zo 60 % priemernej mzdy, teda minimálne 303,11 eura mesačne.
Slovenská komora daňových poradcov upozorňuje, že síce pôjde o povinnosť pre všetkých, no rozdiel v sumách bude zásadný. Najmä menší podnikatelia sa tak môžu dostať do situácie, keď si budú musieť odtrhnúť zo svojho nízkeho príjmu, aby odvody vôbec zaplatili.
Pasca pri minimálnom dôchodku
Najväčším problémom nie je ani samotná výška odvodov, ale podmienky na priznanie minimálneho dôchodku. Aby človek naň dosiahol, musí mať odpracovaných aspoň 30 rokov, pričom v každom roku musí platiť odvody aspoň zo 24,1 % priemernej mzdy.
Tu však nastáva zásadný problém. Ako upozorňuje Finsider.sk, hoci živnostníci s nízkym príjmom budú odvádzať 26 % priemernej mzdy, vychádza sa z údajov spred dvoch rokov. Pri posudzovaní nároku sa však berie do úvahy mzda aktuálna. A keďže priemerné mzdy na Slovensku rýchlo rastú, ľahko sa môže stať, že rok platenia sa im do minimálneho dôchodku nezapočíta.
Národná banka Slovenska predpokladá, že mzdy porastú aj v najbližších rokoch – v roku 2025 o 4,8 % a v roku 2026 o 4,4 %. Ak sa tieto odhady naplnia, priemerná mzda dosiahne v roku 2026 približne 1 667 eur. To znamená, že odvody slabšie zarábajúcich živnostníkov nebudú dostatočné na započítanie do minimálneho dôchodku.
Čo to bude znamenať v praxi?
Dlhodobo môže byť rozdiel medzi „papierovým“ dôchodkom a minimálnym dôchodkom aj viac ako 100 eur mesačne.
Ilustratívny príklad ukazuje, že:
- živnostník, ktorý platí odvody z príjmu tesne pod hranicou, by mal po 40 rokoch nárok na dôchodok okolo 300 eur,
- ak by jeho odvody stačili na splnenie podmienky minimálneho dôchodku, dostával by približne 467 eur,
- rozdiel je teda vyše 160 eur mesačne.
Ako vysvetľuje Slovenská komora daňových poradcov, každý rok, ktorý sa nezapočíta do minimálneho dôchodku, penziu reálne znižuje. Ak napríklad niekto nazbiera 40 rokov odvodov, ale viac ako desať rokov bude mimo minimálneho limitu, na minimálny dôchodok nedosiahne vôbec.
Takéto nastavenie pravidiel je preto pre živnostníkov „dvojsečnou zbraňou“. Na jednej strane získajú istotu, že odvody budú platiť všetci a teda aj nárok na dôchodok mať budú. Na druhej strane, výška penzie môže byť nižšia, než očakávajú – dokonca aj pod hranicou minimálneho dôchodku, ktorý im vláda sľubuje.
