Hovorí si Arabella, má svoju čarovnú dielňu, kde oživuje staré kusy nábytku a premieňa ich na pestrofarebné umenie. Jej rodičia nie sú umelecky nadaní, neštudovala žiadnu umeleckú školu, no predsa tvorí nápadité a originálne umelecké kúsky.
Každý predsa máme doma na povale niečo, čo by sme potrebovali premaľovať či inak renovovať, aby to zapadlo do nášho interiéru a zároveň to má pre nás významnú spomienku a viaže nás k tomu isté puto. Dobre to vie aj Alexandra Klačková z Ružomberka, ktorá navracia starým nábytkom život. O prácu núdzu nemá.
Možno ju poznáte z televízie či sociálnych sietí. Prednedávnom sa objavila v televíznej relácii (Jama Levova), v ktorej predstavila svoju nevšednú reštaurátorskú prácu. Sympatická Liptáčka očarila investorov, ktorí ju okamžite podporili v podnikaní.
Napriek idylickým úvodným slovám o úspechu, začiatky ako samoživiteľka nemala jednoduché. Keď jej dcéra mala len sedem mesiacov, ostali samé – no faktúry platiť museli. Z nápadu, ktorý pred ôsmimi rokmi vznikol ako motivácia uživiť svoju malú rodinu, sa dnes stala plnohodnotná značka, ktorá je známa nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Chcela robiť veci inak a pritom sa podieľať na umení
Arabellin príbeh sa začal písať pred ôsmimi rokmi, keď pomohla svojej sestre prerobiť nočný stolík, ktorý sa jej nehodil do bytu. ,,Stačilo ho premaľovať, ozdobila som ho servítkovou technikou a keďže mal úspech na sociálnych sieťach, začala som pomaličky zháňať kúsky, ktoré by som mohla taktiež prerobiť,“ začína rozprávať svoj životný príbeh Alexandra.
Záujem o jej kúsky postupne rástol. Najskôr sa ozval sused, potom známy a nakoniec aj neznámy záujemca, ktorý sa o nej dopočul. Spočiatku vyhovela akejkoľvek požiadavke zákazníka. ,,Potrebovala som ako sama matka s dieťaťom platiť šeky, tak som pracovala ako si zákazník želal. Moje predstavy o tom, ako by ten nábytok mohol lepšie vyzerať v inej farbe ostávali potlačené,“ priznáva svoje umelecké túžby Alexandra.
Keďže prácu odvádzala vždy perfektne, o jej zručnosti bol neutíchajúci záujem. A tak dokázala uživiť svoju malú rodinu aj robiť to, čo miluje. Bola hodená do vody, no naučila sa plávať. Postupne sa učila pracovať s ľuďmi, s farbami a začala ovládať rôzne techniky maľovania a čalúnenia.
,,To nie je len maľovanie, to sú aj iné veci, ktoré zákazník nevidí. Musím byť stolár a poradca v jednom, musím objednať látku, riešiť faktúry, zaplatiť odvody, vybaviť prevozy a kuriérov, urobiť si videá, fotky, venovať sa reklame a podobne,“ vysvetľuje zložitú prácu podnikateľky, no podotýka, že pre ňu čarovná dielňa Arabella nie je práca, ale životný štýl.
Špiónka vo firme, umelkyňa v srdci
Odmalička rada maľovala, dokonca chvíľu navštevovala aj základnú umeleckú školu, kde sa učila maľovať a vyrábať keramiku. Po vyštudovaní obchodnej akadémie vystriedala rôzne profesie, ale nakoniec sa vrátila k umeniu. Ako priznáva, prerábanie nábytkov bola v tom čase diera na trhu.
Keďže sa tomu v jej okolí nikto nevenoval, všetko sa naučila sama – od techniky cez materiál či kombináciu farieb až po predaj. Pomohli jej pri tom videá na internete a samotná prax. Čo sa týka čalúnnickej práce, tú sa musela naučiť od profesionálov. Zamestnala sa preto ako čalúnnička v jednej slovenskej firme. Ako priznáva, nebolo to jednoduché, dokonca vedenie firmy zistilo, že ona už živnosť na čalúnenie má, no práve preto si ju nechali. Aj keď si kolegovia mysleli, že čalúnenie má v malíčku, ona sa v tých chvíľach čalúniť ešte len učila.
,,Dobre som to zahrala a pritom som si robila „špionáž“. Pozerala som na kolegov, ako sa nabíja spinkovačka, čo je čalúnenie na otočku a podobne,“ smeje sa Alexandra, ktorú neskôr povýšili na vedúcu. Aj z tejto pozície si odniesla veľa poznatkov o dodávateľoch látok či predaji. Ako šikovná umelkyňa s úsmevom dodáva, majiteľovi sa neskôr so všetkým priznala. Našťastie, doteraz majú veľmi dobré vzťahy a naďalej ju podporuje vo svojich snoch.
Starý nábytok s rozprávkovým motívom
Momentálne má zákazníkov viac než dosť, no učí ich, že premena nábytku musí mať nápad. ,,Neprečalúnim gauč alebo kreslo do sivej. Pre mňa ako umelkyňu ja dôležité, aby z dielne odišli wow premeny a nie niečo, čo dokáže každý buď namaľovať, alebo prečalúniť,“ vysvetľuje Alexandra a dodáva, že niektorých zákazníkov posiela rovno k čalúnnikom v okolí, ktorí splnia požiadavky bežného záujemcu.
Premeny nábytkov z rúk Arabelly sú na pohľad výrazné, nápadité a zapamätateľné. Sú odlišné od bežných renovácií, no práve to je niečo, na čom si umelkyňa z Liptova zakladá. Do dielne dodáva licencované látky, ktoré nie je jednoduché zohnať. Preferuje pestrofarebnosť a hravosť, preto siaha aj po rozprávkových motívoch.
Momentálne má svoju stálu klientelu, ktorá jej dôveruje. Vďaka voľnej ruke tak dokáže odovzdať umelecké dielo, ktoré následne zdobí obývačku, spálňu či iný priestor zákazníka. Klientov má primárne mimo Ružomberka a dokonca aj za hranicami.
Svoje diela prerába v útulnom priestore pri ružomberskej železničnej stanici v Rybárpoli, ktorý neustále vylepšuje. Niekoľko rokov to bol prázdny chátrajúci priestor, ktorý nikto nechcel. ,,Keď som to vzala, dnu sa nedalo ani vojsť pre pavučiny, no stačilo to vymaľovať. Keď som dielňu otvárala, jedna pani mi z bicykla kričala, že to nemám otvárať, lebo tomuto sa venuje istá pani Alexandra a tá je dobrá, k nej všetci chodia. A ja pozerám po nej, veď to som ja,“ spomína s úsmevom na vtipnú príhodu Arabella, ktorá predtým pracovala vo svojej garáži.
Cez leto pomáhala na zámku
Okrem bežných spoluprác na premeny z jej dielne sa jej uplynulé leto naskytla možnosť renovovať nábytky v súkromnom zámku Dalešice v Českej republike. Tam bývala aj so svojou dcérkou, ktorá jej ochotne pomáhala.
Ako tvrdí, ak má niečo historickú hodnotu, ako laik sa jej nesmie dotknúť, pretože nie je vyštudovaná reštaurátorka, a tým pádom by podľa jej slov znehodnotila historický kúsok. ,,Avšak, ak je niečo súkromná zbierka, môžem ju prerobiť,“ zdôraznila Alexandra.
Ambiciózna umelkyňa pred rokmi skúsila aj školu reštaurovania, ale z časového hľadiska ju nedoštudovala. Verí, že časom sa jej opäť podarí školu navštevovať, vďaka čomu sa môže dostať do komory reštaurátorov, aby mohla robiť aj štátne alebo cirkevné zákazky.
Alexandra sa okrem renovácie na zákazku venuje aj svojim predstavám o tom, ako by podľa nej mal vyzerať kus nábytku. ,,Nakupujem nábytky a po premene na originálne výtvory ich ponúkam na svojej internetovej stránke, na sociálnych sieťach alebo osobne, keď zákazník navštívi moju dielničku,“ hovorí umelkyňa s tým, že rada premení akýkoľvek nábytok. Najskôr svoju predstavu vysvetlí zákazník, Alexandra túto predstavu finančne ohodnotí a keď s tým obaja súhlasia, začína s premenou.
Napriek tomu, že si je svojou prácou stopercentne istá, občas ju prepadne zlý pocit a výčitky, ak si niekto myslí, že svojimi farbami ničí nábytok. No opak je pravdou. Starým storočným kreslám, skriniam či komodám vdychuje nový život a mladistvý vzhľad.
Keď nie je v dielni, so svojou dcérkou rada cestuje. Dodáva jej to energiu a iný pohľad na svet. ,,Ľudí mám veľmi rada, lebo ma učia, akým človekom chcem alebo nechcem byť. A preto si žijem ako povedia – vo svojej bublinke, ktorú som si vytvorila. Našťastie, mám okolo seba priateľov, ktorí mi rozumejú, rodinu, ktorá má podporuje a úžasnú dcéru, ktorá chce byť ako maminka,“ dodala na záver Alexandra s úsmevom.
