Slovenský dôchodkový systém sa opäť dostal do centra pozornosti. Analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť navrhujú zrušiť takzvanú prvú valorizáciu novopriznaných dôchodkov. Ide o mechanizmus, vďaka ktorému sa čerstvým penzistom hneď po priznaní dôchodku zvýši suma o infláciu.
Odborníci z rady tvrdia, že takýto krok je nespravodlivý a štát ho stojí stovky miliónov eur navyše. Ako vysvetľuje Martin Šuster, člen rady, pre pravda.sk: „Inflácia je kompenzovaná dva razy.“
Podľa kritikov však nejde o systémovú reformu, ale skôr o krátkodobé šetrenie, ktoré môže zasiahnuť tých najzraniteľnejších. Zmena by sa dotkla predovšetkým seniorov s nízkymi príjmami, pre ktorých je aj malé zvýšenie dôchodku výraznou pomocou pri zvládaní rastúcich cien.
Finančné pozadie a vplyv na rozpočet
Dôchodkový systém už v posledných rokoch čelí výrazným tlakom. Vlna predčasných odchodov do penzie v rokoch 2023 a 2024 spôsobila dodatočné výdavky v stovkách miliónov eur a zároveň znížila príjmy štátu z odvodov. Len za dva roky odišlo do predčasného dôchodku vyše 60-tisíc ľudí, čo je 2,5-krát viac ako v bežnom období.
Pre verejné financie to znamenalo:
- dodatočné výdavky vo výške takmer 900 miliónov eur,
- výpadok príjmov na úrovni približne 776 miliónov eur,
- celkový negatívny dopad až 1,5 miliardy eur do roku 2031.
Rada tvrdí, že práve zrušenie prvej valorizácie by mohlo prispieť k stabilizácii a mierne zlepšiť udržateľnosť rozpočtu. Úspory by sa postupne kumulovali a v horizonte rokov by priniesli odľahčenie približne na úrovni 0,1 až 0,2 percenta HDP.
Kto by pocítil následky najviac?
Ekonomickí analytici zo strany odborov varujú, že takéto opatrenie by dopadlo nerovnomerne. Najviac by utrpeli dôchodcovia, ktorí sa spoliehajú na každý eurocent navyše. Ak by inflácia v budúcnosti opäť prudko rástla, čerství penzisti by prišli o podstatnú časť kompenzácie.
Odborársky ekonóm Jan Košč na pravde.sk upozorňuje, že namiesto škrtov by Slovensko malo riešiť širšiu otázku starnutia populácie a meniaceho sa trhu práce. Podľa neho by opatrenia mali motivovať ľudí zostať pracovať dlhšie, nie trestať ich nižším dôchodkom.
Medzi riziká, na ktoré poukazuje, patrí aj to, že:
- nízkopríjmoví dôchodcovia by stratili najviac,
- nespravodlivosť medzi generáciami by sa ešte prehĺbila,
- problém by sa riešil len krátkodobo, bez systémového základu.
Ministerstvo práce s návrhom nesúhlasí a zdôrazňuje, že suma novopriznaných dôchodkov by sa znižovať nemala. Podľa rezortu by išlo o nespravodlivé riešenie, ktoré by navyše zhoršilo situáciu najmä seniorov s najnižšími príjmami.
Diskusia o prvej valorizácii sa tak stáva nielen technickou otázkou verejných financií, ale aj citlivou spoločenskou témou, ktorá odhaľuje rozdielne pohľady na spravodlivosť a udržateľnosť dôchodkového systému.
