Slovensko dnes zažíva zvláštnu situáciu. Na jednej strane máme rekordne nízku nezamestnanosť, na druhej strane čoraz viac ľudí pociťuje, že si môžu dovoliť menej. Nezamestnanosť v prvých mesiacoch roku 2025 padla na 5,3 %, čo je najnižšia úroveň za posledné tri desaťročia.
Zníženie nezamestnanosti sa prejavilo najvýraznejšie u mladých ľudí do 24 rokov, kde pokles dosiahol až štvrtinu. Napriek tomu Slováci čelia inému problému – zarábajú síce viac „na papieri“, ale v peňaženke z toho veľa neostane.
Ako uviedla stvr.sk, tým hlavným dôvodom, prečo sa mnohí Slováci cítia chudobnejší, je inflácia. Hoci priemerná mzda stúpla na 1 518 eur, po započítaní rastu cien reálne príjmy takmer stagnujú. Reálny rast platov sa spomalil na minimum – len na 1 %. To znamená, že aj keď ľudia dostávajú vyšší plat, ich kúpna sila nerastie. V praxi si za svoj plat kúpia menej potravín, menej paliva, menej služieb.
Niektoré odvetvia už strácajú teraz
Najviac zasiahnuté sú oblasti, kde sú platy dlhodobo nízke. Energetika zaznamenala prepad reálnych miezd až o viac než 11 %, školstvo o takmer 3 % a verejná správa prišla o 1,7 % reálnej hodnoty platov. Tieto profesie, hoci často kľúčové pre fungovanie štátu, sa tak čoraz viac dostávajú do finančného tlaku.
Kým v Bratislave dosiahla priemerná mzda takmer 1 900 eur, v Prešovskom kraji je to len niečo vyše 1 170 eur. Aj medzi krajmi existujú výrazné rozdiely v tom, ako inflácia ovplyvnila reálne príjmy. Bratislavský či Žilinský región zaznamenali pokles kúpnej sily, zatiaľ čo Trenčiansky či Nitriansky kraj sa zlepšili. To ešte viac prehlbuje rozdiely medzi regiónmi.
Napriek všeobecnému trendu stagnácie sa niektorým sektorom darilo lepšie. Obchodný sektor zaznamenal rast reálnych miezd o viac ako 2 %, čo je viac ako v priemysle, kde tento rast len slabo presiahol nulu. Najvyššie zárobky si udržali zamestnanci vo finančníctve, kde sa priemerná mzda po prvýkrát dostala cez hranicu 3 100 eur. Naopak, najmenej zarábajú ľudia pracujúci v hotelierstve a gastronómii – tí si mesačne prilepšia len o približne 900 eur.
Práca je, peniaze chýbajú
Súčasný vývoj tak vytvára paradox – prácu je jednoduchšie získať než kedykoľvek predtým, ale zarobené peniaze nestačia pokryť rastúce životné náklady. Rodičia, mladé rodiny aj seniori pociťujú, že napriek snahe o lepší zárobok, ich životná úroveň stagnuje alebo dokonca klesá. Dôvod? Najmä inflácia, ktorá potichu znižuje hodnotu každého eura v peňaženke.
