Európska únia bije na poplach: ak Rusko v nasledujúcich rokoch podnikne útok na krajinu NATO, rozhodujúce nebudú len tanky či lietadlá, ale predovšetkým bezpilotné lietadlá – drony. Podľa komisára EÚ pre obranu Andriusa Kubiliusa musí Európa urýchlene vybudovať vlastnú „armádu dronov“, schopnú konkurovať miliónom strojov, ktoré Rusko už vyvíja. Skúsenosti z Ukrajiny jasne ukazujú, že práve drony menia pravidlá hry na modernom bojisku.
Po tom, ako sa Rusko v roku 2022 pokúsilo zraziť Ukrajinu na kolená, sa bezpilotné technológie stali kľúčovým nástrojom obrany. Ukrajina sa rýchlo prispôsobila a začala vo veľkom nasadzovať lacné, ale mimoriadne efektívne drony. Odhady hovoria, že tieto jednotky sú zodpovedné za až 80 % strát ruských síl na frontovej línii. EÚ si z tohto vývoja berie vážne ponaučenie – a varuje, že Európa nie je pripravená čeliť podobnej vlne útokov.
„Rusko môže mať okolo 5 miliónov dronov, takže musíme mať väčšie kapacity, aby sme zvíťazili,“ povedal pre Sky New Andrius Kubilius, komisár EÚ pre obranu. Varoval, že ak prezident Putin nariadi útok, Európa bude mať za súpera v boji otestovaná ruskú armádu so schopnosťou nasadiť „milióny dronov“.
Lekcie z Ukrajiny: Dronová revolúcia
Kubilius nedávno navštívil Ukrajinu, kde si pozrel situáciu priamo na 1 200 km dlhej frontovej línii. Miesta ako „Dolina smrti“ jasne ukazujú nový charakter vojny – pohyb tankov je tam prakticky nemožný. „Všetko je monitorované dronmi. Tradičný tank tam vydrží len šesť minút,“ uviedol komisár. Ukrajina v tomto roku plánuje vyrobiť viac než štyri milióny dronov – čo je číslo, ktoré znie pre európske armády ako sci-fi. Kubilius použil príklad Litvy, svojej domovskej krajiny, ktorá zdieľa približne 900 km hranicu s Ruskom a Bieloruskom. „Ak Ukrajinci potrebujú štyri milióny dronov na obranu 1 200 km, Litva by potrebovala tri milióny ročne, ak by vojna vypukla,“ uviedol. Európske krajiny zatiaľ takými kapacitami nedisponujú – nielen z hľadiska výroby, ale aj personálne. Preto Kubilius navrhuje neskladovať drony dopredu (keďže technológia rýchlo starne), ale radšej vybudovať siete inžinierov, operátorov a výrobcov, pripravených na rýchlu mobilizáciu.
Podobný názor majú aj predstavitelia európskych zbrojárskych startupov. Nemecká firma STARK vyvíja samovražedné drony, ktoré sa dajú rýchlo zložiť priamo na fronte. Bývalý dôstojník nemeckej armády a dnes vývojár Josef Kranawetvogl tvrdí, že situácia na Ukrajine si vyžaduje extrémne rýchle inovačné cykly. „Každé dva-tri týždne je niečo nové. Musíme sa tomu prispôsobovať každý deň,“ hovorí. „Všetko je navrhnuté tak, aby to bolo ľahko ovládateľné pre vojakov – nemusíte na fronte používať žiadne náradie, len pripojíte kormidlá,“ povedal viceprezident spoločnosti STARK, zatiaľ čo rýchlo spájal zadnú časť jednotky.
NATO už reaguje
Na júnovom summite členské štáty schválili zvýšenie výdavkov na obranu na 5 % HDP do roku 2035. Nový generálny tajomník Mark Rutte zdôraznil potrebu päťnásobne posilniť protivzdušnú obranu a urýchlene investovať do bezpilotnej technológie. „Musíme byť pripravení na teror z oblohy, aký Rusko denne rozpútava nad Ukrajinou,“ povedal.
Spojené kráľovstvo ide ešte ďalej – nová doktrína britskej armády sa opiera o stratégiu 20-40-40: 20 % tradičných zbraní (ako tanky), 40 % jednorazových dronov a munície a 40 % pokročilých opakovane použiteľných dronov. Na tento účel bolo vyčlenených ďalších 2 miliardy libier. Z Berlína prichádzajú správy, že nemecký vojenský inovačný hub denne dostáva desiatky ponúk od technologických firiem, ktoré chcú armáde dodať nové bezpilotné systémy. Vedúci Sven Weizenegger však upozorňuje, že problém nie je v nápadoch – ale v schopnosti ich rýchlo zaviesť do praxe. „Sme silní v inováciách, ale slabí v ich nasadení. To sa musí zmeniť,“ tvrdí.
Európa sa podľa portálu OrbitalToday čoraz intenzívnejšie angažuje vo vývoji vlastných vojenských dronov aj systémov na ich elimináciu, čím sleduje cieľ posilniť strategickú autonómiu a znížiť závislosť od amerických či izraelských technológií. Kľúčové projekty ako Eurodrone (MALE UAV) – určený na prieskum aj bojové nasadenie – alebo bezpilotné „Remote Carriers“ v rámci programu FCAS, ktoré majú v budúcnosti lietať po boku pilotovaných stíhačiek a plniť rizikové úlohy pomocou umelej inteligencie, naznačujú zreteľný posun k moderným a prepojeným bojovým systémom.
Okrem toho Spojené kráľovstvo, Taliansko a Japonsko spoločne pracujú na stíhacom lietadle šiestej generácie v rámci programu GCAP, ktorý taktiež zahŕňa vývoj autonómnych bezpilotných systémov. Paralelne sa rozvíjajú aj menšie iniciatívy – od taktických prieskumných UAV až po integráciu komerčných dronov do výzbroje. Tento koordinovaný prístup a nebývalá medzinárodná spolupráca sú reakciou na meniace sa charakteristiky moderného boja, ktoré sa naplno prejavili najmä v konflikte na Ukrajine, a reflektujú potrebu rýchlej inovácie v oblasti obranných technológií.
Ak má Európa čeliť modernej vojne, kde o víťazstve nerozhodujú len veľké zbrane, ale aj technologická pružnosť a početnosť bezpilotných systémov, bude musieť radikálne zrýchliť. Čas beží a „deň X“ nemusí byť až tak vzdialený.
