Na výročie smrti diktátora Franca si Španielsko pripomína svoju TEMNÚ minulosť. Ako sa žilo v dobe, keď si ženy bez muža neotvorili ani ÚČET v banke?

Franco, Juan Carlos I.
Španielsko si pripomína 50 rokov od pádu diktatúry Francisca Franca. Zdroj: Wikimedia Commons; Canva
Kanal1 - moderná plnoformátová televízia pre celú rodinu.
Reklama

Španielsko si v týchto dňoch pripomína polstoročie od chvíle, keď sa krajina po smrti generála Francisca Franca začala meniť na modernú demokraciu. Koniec jedného z najdlhšie trvajúcich autoritatívnych režimov v Európe v roku 1975 spustil proces, ktorý úplne preformoval politickú aj spoločenskú podobu štátu.

Oproti temným desaťročiam represie, umlčiavania odporcov a rozsiahleho násilia je dnešné Španielsko štátom s viacerými liberálnymi reformami a progresívnou legislatívou. Toto výročie však prišlo v čase, keď krajina opäť diskutuje o svojich dejinách, a to najmä po vydaní kontroverzných memoárov bývalého kráľa Juana Carlosa I, uvádza BBC News.

Lekári čakali na jeho koniec

Niekoľko týždňov pred Francovou smrťou dorazil za riaditeľom Národného centra chirurgických špecializácií Antoniom Pigom diktátorov osobný lekár Vicente Pozuelo. Podľa Pigu ho požiadal, aby sa po smrti hlavy štátu postaral o zachovanie jeho tela, pričom mal zostať neustále pripravený a konať diskrétne. Piga si preto pripravil vybavenie na balzamovanie, ktoré vozil všade so sebou. Noc, keď mu zazvonil telefón, napokon potvrdila, že diktátor zomrel a jeho tím bol okamžite privolaný, píše El País.

Francisco Franco
Španielsky diktátor Francisco Franco Zdroj: Wikimedia Commons

Začiatok novej éry Juana Carlosa I.

Úmrtie Franca otvorilo priestor na zásadné zmeny. Na trón nastúpil Juan Carlos I., ktorého Franco pred rokmi určil za nástupcu namiesto jeho liberálnejšie zmýšľajúceho otca. Hoci si diktátor prial zachovať jednotu krajiny, nový kráľ sa podľa vlastných slov necítil viazaný udržiavať samotný režim. Vymenoval Adolfa Suáreza, niekdajšieho Francovho ministra, a poveril ho, aby rozpustil staré inštitúcie a pripravil pôdu pre prvé slobodné voľby.

Hoci sa Juan Carlos I. zapísal do dejín ako symbol prechodu k demokracii, jeho neskorší život sprevádzali škandály a verejná kritika. Memoáre, v ktorých opisuje svoj vzťah k Francovi skôr v nostalgickom duchu, tento negatívny obraz ešte posilnili. Podľa denníka El País ich vydavateľstvo pôvodne nechcelo uviesť na trh v Španielsku pri výročí prechodu na demokraciu, a preto vyšli najskôr v zahraničí.

Franco, Juan Carlos I.
Kráľ Juan Carlos I. s Francom. Zdroj: Wikimedia Commons

Desiatky rokov represie

Frankizmus bol režim, ktorého represívny aparát zasiahol státisíce ľudí. Po občianskej vojne nasledovali rozsiahle popravy, masové väznenie aj nútené práce. Podľa historických odhadov bolo okolo 200-tisíc odporcov zlikvidovaných, približne 400-tisíc skončilo vo väzeniach či koncentračných táboroch a mnohí z nich tam zomreli od hladu či vyčerpania.

Ľudia, ktorí zažili diktatúru, dodnes opisujú, že krajina bola plná strachu a ticha. Mučenie, ponižovanie, ale aj brutálne vyhrážačky patrili podľa pamätníkov k bežnej praxi. Režim zaútočil aj na ženy, ktorým zrušil ťažko vydobyté práva z čias Druhej republiky, a na LGBTI ľudí, ktorí čelili väzneniu či psychiatrickému „liečeniu“. Tisíce detí boli odobraté rodičom s ľavicovým presvedčením pod zámienkou ochrany pred „nežiaducou ideológiou“.

Ekonomicky krajina zaostávala, mnohé regióny žili v chudobe a bez základnej infraštruktúry. Státisíce Španielov preto odišli do exilu alebo za prácou do zahraničia.

Reformy, ktoré zmenili Španielsko

Po návrate demokracie sa Španielsko postupne zaradilo medzi najotvorenejšie a najreformnejšie štáty Európy. Prišli zákony umožňujúce rozvod, dekriminalizáciu interrupcií, uzákonenie manželstiev párov rovnakého pohlavia či legislatíva proti rodovému a detskému násiliu. Symbolickým momentom bola aj exhumácia Francových pozostatkov z Údolia padlých v roku 2019, ktoré vláda Pedra Sáncheza presunula na obyčajný cintorín.

Návrat nostalgie a rast krajnej pravice

Napriek tomu prieskumy ukazujú, že časť populácie vníma obdobie frankizmu pozitívnejšie než súčasnosť. Najmä extrémistická strana Vox pracuje s rétorikou, ktorá relativizuje brutalitu minulosti a tvrdí, že povojnové roky boli obdobím obnovy. S rastom popularity tejto strany spájajú odborníci najmä reakciu na posilňujúce feministické hnutia a spoločenské zmeny posledných rokov.

Podľa aktuálnych údajov má Vox podporu takmer pätiny voličov, čo by spolu s konzervatívnou Ľudovou stranou stačilo na parlamentnú väčšinu. Krajinu tak čakajú obdobia intenzívnych politických sporov, pričom ďalšie voľby by sa mali konať v roku 2027.

Kanal1 - moderná plnoformátová televízia pre celú rodinu.
Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Kanal 1
Najčítanejšie v kategórii Zaujímavosti