Ministri vnútra členských štátov Európskej únie sa dohodli na mechanizme povinnej solidarity, ktorým sa budú v roku 2026 prerozdeľovať žiadatelia o azyl. Nový systém má uľahčiť situáciu najviac zaťaženým krajinám, do ktorých prichádza vysoký počet migrantov. Slovensko túto iniciatívu dlhodobo odmieta.
Politická dohoda o novom spôsobe prerozdeľovania žiadateľov o azyl a vytvorení Fondu solidarity je na svete. Aspoň na úrovni ministrov vnútra. Väčšina z nich našla zhodu v prípade nariadenia o návrate, o bezpečnosti v tretích krajinách aj o bezpečnosti v krajinách pôvodu.
Návrh musia najneskôr do konca tohto roka schváliť členské štáty na zasadnutí Rady EÚ. Podľa niektorých zdrojov sa tak môže stať už 16. decembra.
Nový systém určuje členským krajinám EÚ prijať stanovený počet migrantov, uhradiť finančný príspevok za každého neprijatého migranta alebo poskytnúť operatívnu a technickú podporu štátom, ktoré sú najviac vystaveným migračnému tlaku. Momentálne sú takémuto tlaku vystavené najmä Grécko, Cyprus, Španielsko a Taliansko. V roku 2026 sa počíta s premiestnením celkového počtu 21.000 migrantov.
Každý členský štát sa môže sám rozhodnúť, aký typ solidárneho opatrenia poskytne. Môže sa rozhodnúť aj pre kombináciu rôznych opatrení. Rokovania sú politicky citlivé, lebo vlády v celej Európskej únii čelia tlaku na sprísnenie migračných opatrení.
„Odmietame nelegálnu migráciu, odmietame povinné relokácie, presadzujeme ochranu hraníc a trváme na suverénnom práve rozhodovať o tom, kto bude žiť na našom území,“ uviedol pred rokovaním minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
Podľa neho Slovensko už prejavilo „reálnu solidaritu“— napríklad prijatie státisícov ľudí z Ukrajiny, ktorí dostali prístup k ochrane, vzdelaniu, práci a sociálnym službám. To je podľa Matúša Šutaja Eštoka reálna solidarita, odlišná od „umelých povinných mechanizmov“. Odmietavý postoj k prijímaniu migrantov má celá súčasná koalícia. Jej lídri sa odvolávajú najmä na zhoršenú bezpečnostnú situáciu, ktorú dnes zažívajú mnohé európske mestá.
Povinný počet migrantov alebo peniaze
Súčasťou nového systému je vytvorenie Fondu solidarity, do ktorého by mali prispievať krajiny, ktoré alikvótny počet žiadateľov o azyl odmietnu prijať. Nárok na prostriedky z Fondu solidarity EÚ by pre zvýšené migračné tlaky mali mať Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko. Naopak, Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko môžu požiadať o vyňatie z prispievania do fondu, lebo v uplynulých piatich rokoch tieto krajiny zažili silný migračný tlak.
Napríklad Česká republika a Poľsko tak už urobili.
“Rozhodnutie o zriadení Fondu solidarity musí prijať Rada Európskej únie. Návrh komisie nie je verejný, preto nemôžem komentovať jeho veľkosť ani spôsob rozdeľovania. To, čo môžem potvrdiť je, že migračný pakt vstúpi do platnosti v júni 2026,“ povedal hovorca EÚ Markus Lammert.
Systém solidarity je len jedna časť veľkého balíka návrhov, o ktorých EÚ diskutuje súbežne s návrhmi na sprísnenie migračných pravidiel. Tie zahŕňajú vznik tzv. „návratových centier“, ktoré by sa mali nachádzať mimo územia EÚ a do ktorých by mali smerovať odmietnutí žiadatelia o azyl. Okrem toho EÚ diskutuje o sprísnení sankcií pre migrantov odmietajúcich odchod a možnosť návratu osôb do tretích krajín, ktoré Únia považuje za bezpečné. Navrhovaný mechanizmus je súčasťou Paktu EÚ o migrácii a azyle, ktorý stanovuje záväzné pravidlá riadenia migrácie v rámci celej Únie a vytvára spoločný azylový systém. Pakt bol kvalifikovanou väčšinou prijatý v roku 2024. Proti vtedy hlasovali Poľsko, Slovensko a Maďarsko. Krajiny sa ním začnú riadiť od 12. júna 2026.
