Čedar, brie, feta či parmezán – syr patrí medzi najobľúbenejšie potraviny, no aj najčastejšie nesprávne skladované. Odborníci upozorňujú, že mnohí z nás robia zásadnú chybu, ktorá môže výrazne ovplyvniť jeho kvalitu, chuť aj trvanlivosť.
Podľa Jill Allenovej, riaditeľky výskumu a vývoja v spoločnosti Tillamook, ľudia najčastejšie chybujú tým, že rôzne druhy syrov ukladajú do jednej nádoby. Ako vysvetlila pre magazín Southern Living, každý typ syra obsahuje špecifické druhy kvasiniek a plesní, ktoré sa môžu medzi sebou prenášať. Ak sa napríklad modrý syr skladuje spolu s čedarom, plesne z modrého syra sa ľahko rozšíria a ovplyvnia chuť aj konzistenciu čedaru.
Ako syr správne uchovávať
Allenová odporúča, aby sa syr nechával v pôvodnom obale a otvorená časť sa uzavrela gumičkou alebo štipcom. Ak pôvodný obal chýba, vhodnou alternatívou je papier na pečenie, voskovaný papier alebo špeciálne obaly na syr, ktoré pomáhajú udržať ideálnu vlhkosť a bránia vysychaniu.
Zmrazovanie syra podľa nej nie je najlepšie riešenie, no ak je nevyhnutné, syr by sa nemal mraziť v celých kusoch. Mrazenie totiž naruší proces zrenia a zmení jeho chuť aj textúru. Odporúča sa zmrazovať len nastrúhaný syr, ktorý sa dá neskôr využiť v teplých jedlách, ako sú cestoviny či zapekané pokrmy.
Odborníci z organizácie Which? dodávajú, že tvrdé syry ako čedar alebo parmezán zvládajú mrazenie pomerne dobre a vydržia aj dva mesiace. Mäkké syry, napríklad brie, feta či rôzne nátierky, však po rozmrazení strácajú konzistenciu a stávajú sa vodnatými. Ak sa však použijú v teplých jedlách – napríklad v omáčkach – ich chuť zostáva neporušená.
História syra siaha tisíce rokov dozadu
Podľa archeologických nálezov sa syr vyrábal už okolo 5300 rokov pred Kristom. Vedci na území dnešného Poľska a Chorvátska objavili zvyšky starovekých nádob so stopami po syre, ktorý sa podobal dnešnej fete. Výroba syra sa rozšírila s rozvojom poľnohospodárstva v Európe asi pred 9 000 rokmi.
V pravekých dedinách Pokrovnik a Danilo Bitinj v Chorvátsku sa našli keramické nádoby používané na spracovanie mlieka, čo naznačuje, že obyvatelia už poznali techniku výroby syra. Tento produkt sa stal dôležitým zdrojom živín pre ľudí všetkých vekových kategórií a vďaka nižšiemu obsahu laktózy bol aj ľahšie stráviteľný než čerstvé mlieko.
Vedci sa zhodujú, že práve rozvoj výroby syra a keramických technológií výrazne prispel k rozšíreniu poľnohospodárskych spoločenstiev v severnej a strednej Európe.
Syr teda nie je len kulinárskou pochúťkou, ale aj jedným z najstarších produktov, ktoré sprevádzali vývoj ľudskej civilizácie – a ak ho správne uskladníme, môžeme si jeho chuť užívať oveľa dlhšie.
