Vďaka tomu pochopili, že niektoré reakcie a správanie nie sú výstrelky alebo zlá výchova, ale dôsledok toho, že deti svet vnímajú inak. Táto skúsenosť ich posunula aj ako rodičov – naučili sa viac počúvať, byť trpezlivejší a hľadať spôsoby, ako deťom čo najviac pomôcť.
Jednou z porúch, s ktorou sa deti známeho páru stretávajú, je napríklad dyslexia. Ide o poruchu učenia, ktorá spôsobuje problémy s čítaním, písaním alebo pravopisom. Dieťa môže čítať pomaly, zamieňať si písmenká, niekedy si dokonca text domýšľa alebo mu nerozumie. Pre niektoré deti je náročné čítať s intonáciou, majú problém so správnym dýchaním pri čítaní alebo im uteká pozornosť. Môžu tiež vynechávať alebo pridávať slabiky a slová, preskakovať riadky a zle sa orientovať v texte.
To však neznamená, že sú menej šikovné. Práve naopak – často majú silné stránky v iných oblastiach, ako je kreativita, logické myslenie či nápaditosť. Problém býva skôr v tom, že ich ťažkosti v škole nebývajú hneď rozpoznané a dieťa sa môže cítiť neschopné alebo zaostávajúce za spolužiakmi.
Dyslexia často býva dedičná a môže sa objaviť v rôznych formách u detí aj dospelých. Niektoré deti majú problém s pravopisom, iné s čítaním, ďalšie so spracovaním informácií.
Je preto dôležité všímať si, či dieťa napríklad píše nečitateľne, mieša si podobné písmenká alebo má problém pochopiť písaný text – aj keď, keď mu ho prečítate nahlas, rozumie mu dobre.
Najnáročnejšie býva pre deti obdobie druhého stupňa základnej školy, kedy sa nároky zvyšujú. Práve vtedy je kľúčové, aby dostali podporu od učiteľov aj rodičov. Dieťa s dyslexiou potrebuje viac času na vypracovanie úloh, učivo by malo byť upravené a často pomáhajú aj špeciálne pomôcky či digitálne nástroje.
Je dôležité neporovnávať ich s ostatnými spolužiakmi a skôr sa zamerať na to, v čom sú dobré. Pochvala, povzbudenie a dôvera v ich schopnosti sú pre tieto deti omnoho viac ako známky. S vhodným prístupom a trpezlivosťou sa môžu učiť efektívne – len trochu inak než ostatní.
