Pri porovnaní s rokom 2020, keď Spojené štáty zabili generála Kásema Solejmáního a Irán odpovedal raketovým útokom na amerických vojakov v Iraku, sa tentoraz neočakáva rovnaká opatrnosť – vtedy totiž Irán varoval pred útokom, čím predišiel obetiam. Dnes môže byť jeho prístup oveľa tvrdší.
Jednou z možných taktických odpovedí by mohli byť takzvané „roje“ – útoky veľkého počtu bezpilotných lietadiel a rýchlych torpédových člnov na americké vojnové lode. Revolučné gardy dlhodobo trénujú túto stratégiu s cieľom zahltiť obranné systémy protivníka čistým množstvom útokov.
Zároveň môže Irán vyzvať svojich spojencov v Jemene, hnutie Húsíov, aby obnovili útoky na západné obchodné lode, ktoré prechádzajú cez strategický koridor medzi Indickým oceánom a Červeným morom.
Nie je vylúčené ani zasahovanie do ekonomiky. Najvážnejší dopad by mal zásah do strategického Hormuzského prielivu – cez tento úzky pás vody prechádza vyše 20 percent svetovej ropnej produkcie. Irán by mohol do oblasti rozmiestniť námorné míny a vytvoriť tak smrtiacu pascu pre obchodné aj vojenské lode.
Okrem vojenských a ekonomických možností však má Irán k dispozícii aj silné kybernetické kapacity. Spolu s krajinami ako Severná Kórea, Rusko a Čína patrí medzi štáty s najrozvinutejšími ofenzívnymi kybernetickými nástrojmi. Nasadenie deštruktívneho malvéru do amerických sietí alebo útok na strategické podniky je taktiež pravdepodobnou alternatívou, ktorú v Teheráne vážne zvažujú.
