Film Konkláve sa vďaka streamovacím platformám stal globálnym fenoménom. Čo stojí za týmto oneskoreným úspechom? Blížiaca sa skutočná voľba nového pápeža, ktorú film brilantne vykresľuje zo zákulisného pohľadu. Téma pápežstva na filmovom plátne však nie je novinkou – filmy o hlavách katolíckej cirkvi fascinujú divákov už celé dekády. Ponúkajú im totiž možnosť nahliadnuť za vatikánske múry a spoznať príbehy mužov zápasiacich s otázkami viery, moci a ľudskej slabosti. Či už ide o historické rekonštrukcie alebo moderné rozprávania, snímky o pápežoch vyvolávajú vášnivé debaty i kontroverzie. Po nedávnom úmrtí pápeža Františka navyše záujem o túto tematiku opäť výrazne vzrástol.
Hlavné úlohy stvárňujú excelentní Ralph Fiennes, Stanley Tucci a Isabella Rosselliniová. Snímka vznikla na motívy rovnomenného románu Roberta Harrisa. Píše portál idnes.cz.
Už samotná knižná predloha si získala priazeň čitateľov vďaka dôkladnej znalosti zákulisia voľby pápeža a napínavej zápletke. Kritickejšie ohlasy sa však vtedy zniesli na samotné rozuzlenie príbehu, ktoré viacerí považovali za bulvárne alebo za podliezanie dobového vkusu. Filmová adaptácia režiséra Edwarda Bergera sa s týmito reakciami stretáva podobným spôsobom.
Záhadné otázky, ktoré hýbu dejom – čo tesne pred smrťou prezradil pápež jednému z kardinálov, prečo sa medzi kandidátov dostal neznámy Mexičan pôsobiaci v Kábule, alebo aké sú skutočné motívy tých, ktorých podozrievajú z pitia, obchodovania s hlasmi či podľahnutia pokušeniam – vytvárajú pôdu pre napínavý príbeh. Divák sleduje detektívku, ktorá je vtesnaná do prísnych priestorových aj časových mantinelov konkláve, čím sa pocit izolácie ešte viac prehlbuje a napätie narastá.
Autori museli preukázať značný filmársky um, aby pod formálnu zdvorilosť a rigidné rituály ukryli celý svet intríg, záhad, morálnych dilem a zápasu o moc. Silné myšlienky o nebezpečenstve túžby po moci sú prítomné v každej scéne, rovnako ako poznanie, že tí, ktorí najviac túžia po vodcovskej funkcii, sú zároveň tí najnebezpečnejší. Vo filme sa zároveň otvára priestor na reflexiu osobných pochybností – nie o viere samotnej, ale o inštitúcii cirkvi.
Konkláve (2024) s Ralphom Fiennesom v úlohe kardinála Thomasa Lawrenca nás vťahuje priamo do Vatikánu, kde sa práve začína jedna z najtajnejších udalostí sveta – voľba nového pápeža. Film podľa scenára Petra Straughana, ktorý bol ocenený Oscarom aj cenou BAFTA, vyniká precíznym spracovaním predlohy a atmosférou, ktorá je až hmatateľná.
Snímka sa začína pri lôžku zosnulého pápeža, kde ešte stále ležia osobné predmety ako kniha, okuliare či teplomer. Podľa tradície je potrebné zničiť pápežský prsteň a uzavrieť jeho miestnosť. Kardináli postupne prichádzajú na konkláve – s kuframi ako účastníci zájazdu – kde im rádové sestry odoberajú mobilné telefóny a pripravujú im jednoduchú stravu v štýle závodnej kuchyne. Keď sa zatmavia všetky okná, uzavrú dvere a Fiennesov hrdina zaháji voľbu, začína sa skutočné psychologické divadlo.
Záujem o film dramaticky narástol po smrti pápeža Františka, keď sa sledovanosť takmer strojnásobila. Diváci sa zamýšľajú, aké tajomstvá sa skrývajú za voľbou nástupcu svätého Petra, a pýtajú sa, či reči o alkoholizme, kupovaní hlasov alebo zákulisných hrozbách majú reálny základ.
Ako príbeh postupuje, ukazuje sa, že aj tí, ktorí by mali byť svätí, zápasia so slabosťami obyčajných smrteľníkov. Neistota narastá, aliancie sa menia a hlasovania sa opakujú bez jasného víťaza. Isabella Rosselliniová v úlohe rehoľnej sestry, ktorá v kľúčových okamihoch ukáže nečakanú silu, a charizmatickí Fiennes a Tucci prinášajú fascinujúce výkony, ktoré podčiarkujú vnútorné napätie príbehu.
Napätie eskaluje až k momentu, keď sa postavy musia rozhodnúť, do akej miery môžu a majú odhaľovať pravdu, aj za cenu narušenia posvätnej pápežskej pečate. Morálne dilemy, ktoré sa pred nimi otvárajú, sú neraz zložitejšie ako samotné rozhodovanie o novom vodcovi cirkvi.
Aj keď divák môže mať pocit, že tuší, ku komu sa konkláve napokon prikloní v mene očisty a nového začiatku, film mu tento zážitok neberie – naopak, ponúka rafinovaný a intenzívny príbeh. Záver však niektorých sklamal – namiesto katarzie príde zvrat, ktorý príliš podlieha súčasným trendom a vnáša do príbehu moderné, až módne témy, čo môže niektorých divákov vyrušiť.
Napriek tomu nemožno uprieť Bergerovej réžii ani tvorivému tímu zásluhy za precízne, verné a po všetkých stránkach profesionálne spracovanie – od výpravy, kostýmov a hudby až po vizuálne efekty, ktoré zabezpečilo pražské štúdio UPP.
