Terénni sociálni pracovníci začali už navštevovať dlhodobo nezamestnaných. Tí, podľa zákona práca namiesto dávok, môžu stratiť nielen o podporu v nezamestnanosti, ale aj o dávku v hmotnej núdzi. Stačí, ak odmietnu ponúknuté zamestnanie alebo porušia pracovnú disciplínu. Štát tvrdí, že chce motivovať ľudí k práci. Obce s vysokým počtom Rómov sa naopak obávajú prehlbovania chudoby a napätia.
Každý uchádzač o zamestnanie evidovaný na úrade práce musel úradu preukazovať, že si hľadá prácu a pravidelne reaguje na pracovné ponuky. Ak primeranú prácu odmietol, riskoval stratu podpory v nezamestnanosti, nie však dávky v hmotnej núdzi.
„Po novom, ak človek, ktorý môže pracovať, odmietne vhodnú pracovnú ponuku z úradu práce, príde o dávku v hmotnej núdzi alebo mu bude krátená,“ povedal o novom zákone minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
Zákon tiež hovorí, že pri prvom odmietnutí sa dávka odoberie na mesiac, pri opakovaní na tri mesiace. Takýto režim budú úrady opakovať dovtedy, kým nezamestnaný človek nenastúpi do práce.
„Odobratie dávky v hmotnej núdzi ľuďom, ktorí odmietnu pracovnú ponuku, nerieši skutočné príčiny dlhodobej nezamestnanosti,“ myslí si poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko Ingrid Kosová.
Podľa poslanca Petra Polláka (Hnutie Slovensko, Za ľudí) je novela priamo namierená proti Rómom a ešte viac posilňuje názor, že sú leniví a nechcú pracovať: “Problémom nie sú Rómovia, ale vláda, ktorá dlhodobo zlyháva v boji proti diskriminácii či podpore zamestnávania, vzdelávania a budovania reálnych pracovných príležitostí v regiónoch, kde je najmenej pracovných miest.”
Primeraná práca, diskriminácia aj rasizmus
Pre odborníkov je sporným bodom pojem primeraná práca.
Viliam Páleník z Inštitútu zamestnanosti kritizuje fakt, že zákon nestanovuje jednoznačné kritériá, čo sa považuje za primerané z hľadiska kvalifikácie aj miesta výkonu práce: „Zákon slovo primeraná nedefinuje úplne jasne. V praxi to budú vykladať úradníci na úradoch práce podľa interných usmernení. Priestor na rozdielny výklad je veľmi veľký.“
Terénni sociálni pracovníci už vyrazili do niektorých obcí na východnom Slovensku.
Napríklad v Zámutove na východnom Slovensku, vypisovali s ľuďmi dotazníky o vzdelaní, záujme o prácu, možnostiach dochádzania a mzdových predstavách. Takéto údaje však už úrady práce štandardne získavajú pri registrácii uchádzačov.
„Prišlo okolo 60 ľudí a všetci boli Rómovia. Nerómskych nezamestnaných som tam nevidela, aj keď boli na zozname a boli pozvaní,“ povedala pre romatv.sk starostka obce Zámutov Jozefína Tomášová.
Väčšina starostov podobných obcí si myslí, že tí, čo chceli pracovať, už pracujú. Problémom tých, ktorí nepracujú, je podľa nich nízke alebo žiadne vzdelanie a rasizmus.
„Keď sa na jedno pracovné miesto prihlási desať Rómov a piati Nerómovia, všetci vieme, koho si zamestnávateľ vyberie. Skrytý aj otvorený rasizmus na trhu práce stále existuje,“ priblížila praktické skúsenosti starostka Jozefína Tomášová.
Pre ľudí v hmotnej núdzi je tiež problém fyzicky sa do prípadnej práce dostať. Najmä ak je pracovná ponuka ďalej od ich bydliska.
K bariéram patrí aj nízke vzdelanie. Mnohí Rómovia nedokončili školu, nemajú výučný list ani maturitu, hoci sú manuálne zdatní. Bez dokladu o vzdelaní sa však nedostanú ani na operátorské pozície vo výrobe. Starostka hovorí aj o diskriminácii pri prijímaní do práce.
„Keď sa na jedno pracovné miesto prihlási desať Rómov a piati Nerómovia, všetci vieme, koho si zamestnávateľ vyberie. Skrytý aj otvorený rasizmus na trhu práce stále existuje,“ skonštatovala Tomášová.
Odborník na trh práce Viliam Páleník zdôrazňuje, že dávka v hmotnej núdzi nie je bonus, ale záchranná sociálna sieť pre ľudí, ktorí nemajú iný príjem ani majetok.
„Ak najchudobnejším zoberieme dávku v hmotnej núdzi, tlačíme ich do absolútnej chudoby. Je veľmi pravdepodobné, že si budú hľadať obživu inými cestami, vrátane drobnej kriminality,“ myslí si Viliam Páleník.
Minister práce už avizoval, že súčasťou riešenia majú byť sociálne podniky, v ktorých by mali bez rozdielu nájsť uplatnenie ľudia s nízkym alebo žiadnym vzdelaním.
