Aj keď s násilnými útokmi mali Čističi skúsenosti už skôr, do krvavej praxe vraj skupina prešla až po tom, čo sa prepojila práve s Jelenou. Prezývku mala Ruslana, fascinovalo ju násilie ako také, bez ohľadu na to, voči komu smerovalo. Bývala pri stanici metra Vychino v Moskve, neďaleko stanice Kuskovo. Jej byt neonacisti využívali ako základňu, prichádzali sem vlakom.
„Neustále hovorila o mučení a rozrezávaní, počas vrážd sa hystericky smiala,“ potvrdzovali ostatní. „Bolo jasné, že si to užívala,“ dodával Pavlov. Videla sa v ruskom sériovému vrahovi Pičuškinovi, študovala praktické aspekty jeho vraždenia, s „Generálom“ Vojtovom debatovala o „filozofii vrážd“. Vraždenie ju sexuálne vzrušovalo. Vojtova zaujímal politický rozmer násilia, hovoril o vízii teroristickej akcie a ostatných mužských členov gangu prevyšoval mierou krutosti. To len on používal pri vraždách kladivo, objasnil pri výpovediach Pavlov.
Cez deň „na smeny“ obzerali terén, vytipovali vhodné miesta pre vražedné útoky. V noci útočili. Vyšetrovací spis mal 50 zväzkov, no ich správanie na súde desilo viac ako zoznam ich činov. Pavlov, Zakirka aj Narcis väčšinu vypočutí prespali. Keď prokurátor čítal podrobné opisy útokov, opisoval, ako boli na asfalte nájdené časti mozgu, že bol plot a cesta pokryté krvou, Vojtov len s ťažkosťami potláčal smiech.
Proces ako obžaloba neonacizmu a polície
Pojednávanie prinieslo ponižujúce, zosmiešňujúce dôkazy o moskovskej polícii. Ukázalo sa, že 31. augusta roku 2014 boli Vojtov s Pavlovom tesne po jednom útoku zadržaní policajnou hliadkou. Tá im skontrolovala doklady, nad tým, prečo sú celí od krvi, sa nepozastavila. Nestálo jej to ani za otázku. Jednu z vrážd, ku ktorej sa Čističi na súde bez mihnutia oka priznali, polícia do spoločného spisu pôvodne ani nezahrnula. Proces bol veľkou prehliadkou policajných debaklov a zlyhaní. Všetky opomenutia vysvetľovali, prečo špeciálnym vyšetrovateľom stačilo na rozriešenie vrážd štyridsaťosem hodín: polícia totiž kauzám venovala len ignoranciu a stupiditu. Nevinní ľudia na to doplácali svojimi životmi.
Koncom októbra roku 2017 moskovský mestský súd vyniesol verdikt. Vojtova odsúdil na doživotný trest odňatia slobody, Jelenu na 13 rokov, Pavlova na 9,5 roka v trestaneckej kolónii. Karatajev – Zakirka bol odsúdený na 16 rokov a Narcisov – Narcis na 9,5 roka v nápravno-pracovnej kolónii.
