Zdroje blízke ruskému vedeniu naznačujú, že v Kremli sa v týchto dňoch diskutuje o možnom prerušení vzdušných útokov na Ukrajinu. Tento krok by mohol byť súčasťou pokusu, ako odvrátiť hrozbu amerických sankcií, ktoré sľúbil prezident Donald Trump. Ten v pondelok oznámil, že ak Moskva nepristúpi na prímerie, zavedie 100-percentné clá na krajiny dovážajúce ruskú ropu.
Hoci sa v zákulisí uvažuje o obojstrannom zastavení raketových a dronových útokov, Putin stále trvá na tom, že vojnu ukončiť neplánuje. Práve naopak – ruské jednotky sa pomaly, ale isto posúvajú na východ Ukrajiny a ruský prezident nehodlá ustúpiť zo svojich podmienok. Píše o tom aj idnes.cz.
Trump tlačí na dohodu, Moskva váha
Podľa Reuters, americký špeciálny vyslanec Steve Witkoff dorazil v stredu 6. augusta do Moskvy na poslednú chvíľu – iba dva dni pred vypršaním Trumpovho ultimáta. Stretnutie s prezidentom Putinom nebolo pred príchodom oficiálne potvrdené, ale predmetom rozhovorov je predovšetkým vyjednávanie o prímerí na Ukrajine, prípadne dočasné kompromisy ako vzájomné pozastavenie útokov. Viacerí ruskí úradníci v jeho návšteve vidia príležitosť, ako s Trumpom vyjednať kompromis. Prezident USA totiž nedávno oznámil, že ak do piatku nedôjde k dohode o prímerí, Spojené štáty prijmú nové sankcie voči Rusku.
Podľa Bloombergu však v Kremli panuje skepsa – nádej na skutočnú dohodu je podľa ich informácií veľmi nízka. Jedným z možných riešení by bolo vzájomné pozastavenie leteckých útokov, ak by sa k nemu pridala aj Ukrajina. No to by bol len dočasný kompromis, nie skutočné prímerie.
Putin hrá o čas, nie o mier
Ruský prezident sa netají tým, že na plnohodnotné prímerie nie je ochotný pristúpiť. Počas posledného stretnutia s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom opäť zopakoval požiadavky, ktoré považuje za podmienku ukončenia vojny: Kyjev sa má stiahnuť zo štyroch čiastočne okupovaných oblastí (Donetsk, Luhansk, Cherson a Záporožie), zaručiť si neutralitu a vzdať sa ambícií vlastniť jadrové zbrane.
„Považujeme takéto stretnutie za veľmi dôležité,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov o blížiacej sa návšteve Witkoffa. „Nebudeme ho však komentovať vopred.“ Aj bývalý Putinov poradca Sergej Markov sa domnieva, že Moskva bude hľadať spôsob, ako Trumpovi vyjsť v ústrety: „Trump potrebuje nejaký ‚darček‘, ústupok z ruskej strany. Pozastavenie útokov by mohlo byť práve tým.“
Frustrácia v Bielom dome
Donald Trump sa netají nespokojnosťou. Podľa neho ho Putin v telefonických rozhovoroch zavádzal a realita na bojisku je iná, než mu bolo prezentované. Pritom ešte pred nástupom do funkcie sľuboval, že konflikt na Ukrajine ukončí rýchlo a jednoducho. Teraz má pocit, že ho ruská strana dostala do pasce.
Návrh na dočasné prerušenie vzdušných útokov predniesol minulý piatok Lukašenko, keď sa stretol s Putinom. Ten však na túto ponuku nereagoval. Jeho mlčanie mnohí čítajú ako odmietnutie, no v zákulisí sa podľa agentúry Bloomberg zvažujú pragmatické kroky, ako napätie aspoň navonok znížiť.
Podľa prieskumu zverejneného Levada centrom by si približne dve tretiny Rusov želali ukončenie vojny. Len štvrtina respondentov si želá, aby boj pokračoval. Analytik Denis Volkov však upozorňuje, že veľká časť populácie by privítala mier len za podmienky, že Rusko nepríde o teritóriá, ktoré už ovláda. „Väčšina obyvateľov by si priala koniec vojny, ale bez návratu k pôvodným hraniciam,“ dodal.
