Tieto vyhlásenia prichádzajú v čase rastúceho napätia medzi NATO a Ruskom a v diskusii o možnom budúcom konflikte medzi oboma vojenskými mocnosťami.
„To samozrejme nie je nič nové, Putin rád používa prehnané výrazy. Avšak Rusko podobné obvinenia vznášalo krátko pred inváziou aj smerom k Ukrajine, a pretože je teraz situácia taká napätá, aj tieto vyhrážky už neznejú len ako vyhrážky, ako to bolo trebárs pred piatimi rokmi,“ poznamenal riaditeľ Centra geopolitických štúdií v Rige Māris Andžans.
Podobné Putinove vyjadrenia číta aj americký Inštitút pre štúdium vojny, podľa ktorého „terajšia rétorika pozoruhodne zosilnila dlhodobú snahu Kremľa nastaviť informačné podmienky pre budúcu eskaláciu proti pobaltským krajinám, pravdepodobne ako súčasť jeho širšieho úsilia o oslabenie NATO“.
Rovnako ako Ukrajina, pobaltské štáty patrili k Sovietskemu zväzu a Putin „banalizoval suverenitu“ týchto krajín, zatiaľ čo paralelne prijal „expanzívnu definíciu suverenity Ruska“, uviedol think tank.
Varovania ale zaznievajú aj od politikov. „Myslím, že si musíme otvoriť oči a uvedomiť si, že Rusko svoju vojnu na Ukrajine nezastaví,“ vyhlásil lotyšský minister zahraničných vecí Krišjānis Karins. Nemecký minister obrany Boris Pistorius zase v rozhovore pre denník Tagesspiegel naznačil, že k ruskému útoku na NATO by mohlo dôjsť do piatich až ôsmich rokov.
Posilnenie spoločnej obrany
Pobaltie pritom už len geopoliticky cíti prítomnosť vojny bližšie ako iné európske štáty. Zatiaľ čo Estónsko zdieľa s Ruskom 340 kilometrov dlhú hranicu, v prípade Lotyšska ide o 300 kilometrov. Litva susedí tak s blízkym spojencom Kremľa, teda Bieloruskom, ako aj s ruskou Kaliningradskou oblasťou.
Nachádzajú sa tak na frontovej línii medzi NATO a EÚ na jednej strane a Ruskom na strane druhej.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
