Herec Ján Koleník patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej divadelnej a televíznej scény. Jeho cesta k úspechu však nebola jednoduchá. Ovlplyvnila ho nielen prísna výchova otca, ale aj silné slová pedagóga Emila Horvátha. V otvorených spomienkach prezradil, ako sa ako tínedžer ocitol uprostred nebezpečných udalostí v Rusku, prečo ho otec volal „doktor“ a v ktorom momente sa v zrkadle uvidel ako on.
Z chlapca z Bystrice sa stala herecká hviezda
45-ročný herec Ján Koleník nikdy netúžil po rebélii. Od detstva inklinoval k hudbe, spevu a tancu, no namiesto búrlivého dospievania trávil čas na tanečnej. „Ja som bol od puberty človek, čo sa venoval spoločenskému tancu, nechodil som na žiadne diskotéky a na intráku som nebýval, až potom na vysokej škole. Takže mňa obišli takéto bujaré večierky, prvé cigarety a toto všetko. Ja som bol taký slušný, mamičkin a oteckov synček, ktorý chodil na tanečnú a trocha sa zle učil, aby tam teda bolo aj niečo zlé,“ priznal so smiechom dávnejšie v rozhovore s Evitou v rádiu Expres.
Jeho záujem o umenie naplno rozkvitol až na vysokej škole, kde sa rozhodol zasvätiť život herectvu. A hoci jeho otec – technicky zmýšľajúci inžinier – sprvu nerozumel synovej voľbe, neskôr na neho hrdosťou žiaril.
Moskovský prevrat a otec ako hrdina
Koleník v detstve žil aj v zahraničí, keď jeho otca vyslali do Ruska. Tam sa ocitli uprostred politických nepokojov. „My sme tam boli v čase prevratu a bolo to zaujímavé a možno vtedy stál pri nás anjel strážny, keď sme išli na nákup rovno pomedzi guľky. Vtedy bola situácia veľmi napätá, pretože ostreľovali ten ich Biely dom,“ spomínal na dramatickú udalosť v Anjeloch strážnych, pri ktorej jeho otec ukázal odvahu a lásku k rodine.
Práve tieto chvíle ho formovali. „Boli sme kúpiť mame nejaké šaty na ples a toto bol ocinov hrdinský čin, že sa vybral, aby bola mama rada. Myslím, že už len preto tie šaty mame dodnes visia v šatníku,“ dodal herec dojatý.
Slová, ktoré sa mu vryli do pamäti
Na štúdiách herectva ho viedol rešpektovaný herec Emil Horváth. „Ja vás nebudem do ničoho nútiť a keď ste si vybrali toto povolanie, buď to budete robiť svedomito, alebo nie. A ja vám nebudem hovoriť, že musíte,“ vravieval študentom. Koleník si túto vetu zobral k srdcu.
„Nie som odborník na výchovu, ale rodičia by podľa mňa nemali zabúdať na to, že deti by sa mali samy rozhodnúť, čomu sa chcú venovať. Lebo keď im rodičia naordinujú, že ‚teraz máš karate, potom angličtinu, potom gitaru, a keď prídeš, tak sa ideš učiť do školy‘, tak to je strašné, lebo to dieťa nemá možnosť voľby,“ vyjadril sa Ján Koleník v minulosti pre Nový Čas. Zaumienil si, že dosiahne tie najväčšie ciele, čo sa mu aj podarilo.
Kým jeho spolužiaci večer žúrovali, on sedel doma a učil sa. Výsledky na seba nenechali dlho čakať, krátko po škole získal miesto v SND a herecké ocenenia.
Aj keď otec nebol spočiatku nadšený z hercovej dráhy, vždy stál za synom. „Čudoval sa, keď som išiel za herca. Ako inžinier to nevedel pochopiť. Neskôr bol veľmi hrdý. Videl som to na ňom. Volal ma doktor, pretože som začal študovať doktorát,“ priznal.
Herec Ľuboš Kostelný si v relácii SoaRea s Renátou Ryníkovou s úsmevom zaspomínal na prvé stretnutia s Jánom Koleníkom. „Jano, taký bojazlivý, nepoznačený chlapec z Banskej Bystrice, síce o dva roky starší odo mňa, ale bál sa ma. Ja som bol pre neho úplný ancikrist alebo čo,“ povedal.
Čoraz viac sa podobá na otca
Koleník však svojou cieľavedomosťou a pracovitosťou prerazil a dosiahol úspech. Ten si už, žiaľ, jeho otec nestihol vychutnať. Ako prezradil v relácii Anjeli strážni, rodinu v roku 2006 náhle opustil. „Z televíznych a divadelných úspechov sa teší už len moja najbližšia rodina bez otca,“ priznal.
Časom si čoraz viac uvedomoval svoju podobnosť s otcom, najmä počas účinkovania v lekárskom seriáli, kde si túto vizuálnu zhodu všimla aj jeho rodina. „Keď ma mama uvidela v seriáli prešediveného, hladko oholeného, v obleku, povedala mi: Pripomínaš mi ocina. A ja som si to potom nejakým spôsobom… Čo teraz budem plakať?“ povedal so slzami v očiach. Priznal, že sa na neho čoraz viac podobá, výzorom aj správaním.
„Otec bol tvrdý chlap. Zásadový, rešpektovaný, bol rozhľadený a kapacita vo svojom zamestnaní. Myslím, že aj ocino bol inšpiráciou, ako by mal pôsobiť doktor Fabián. Ale neviem, čo ma to tak dojalo,“ dodal.
Hoci Koleník zatiaľ sám deti nemá, verí, že by bol raz dobrým otcom. Najviac si však váži čas s rodinou – so sestrou, neterou a najmä mamou, ktorú nazýva svojím anjelom strážnym.
GALÉRIA