Bulharská vláda rokuje s americkými investormi o rozšírení kapacity plynovodu TurkStream – jeho poslednej trasy, ktorou prúdi ruský zemný plyn do Európy. Projekt by mohol podľa vlády v Sofii pomôcť ochrániť infraštruktúru pred prípadnými americkými sankciami a zároveň posilniť transatlantické vzťahy.
Kritici však varujú, že ide o krok späť v európskej snahe odstrihnúť sa od ruských energií do roku 2027, informuje euractiv.sk.
Záujem Američanov a politický rozmer
Podľa denníka The Wall Street Journal má o vstup do bulharskej časti TurkStreamu záujem vplyvný americký hedžový fond Elliott Management, vedený republikánskym podporovateľom Paulom Singerom.
O rokovaniach s investorom informoval premiér Rosen Željazkov aj líder vládnej strany GERB Bojko Borisov. Podľa ich vyjadrení nejde o predaj plynovodu, ale o investíciu a rozšírenie jeho kapacity.
Európske plány kontra realita
TurkStream je v súčasnosti hlavnou tepnou pre zvyšný vývoz plynu z Ruska do Európy. Využívajú ho krajiny ako Maďarsko, Srbsko, Slovensko či Grécko. Od začiatku roka objem plynu v tejto trase narástol o 16 % – najmä pre vyšší dopyt v Maďarsku a na Slovensku.
Európska únia však len minulý týždeň predstavila plán úplného odstavenia od ruských palív do roku 2027, čo rozšírenie TurkStreamu priamo ohrozuje.
Riziko sankcií aj pre Slovensko
USA zároveň zvažujú nové sankcie proti krajinám, ktoré pokračujú v dovoze ruských energií. Americký minister zahraničia Marco Rubio navrhuje clo až 500 % na dovoz z týchto krajín.
To by tvrdo zasiahlo Bulharsko aj Slovensko – obe sú aktuálne závislé od dodávok cez TurkStream.
Gazprom znižuje ceny, dopyt rastie
Gazprom si udržiava zákazníkov cez cenové zľavy. Ruský plyn je cez TurkStream lacnejší o 13 až 15 % oproti alternatívam. Slovensko zvýšilo kapacitu dovozu z Maďarska, kam ruský plyn prúdi vo väčšom objeme – Maďarsko sa stalo najväčším európskym odberateľom.
Nástroj politického nátlaku
Bulharsko medzičasom zaviedlo novú daň na tranzit plynu, ktorú uplatňuje výhradne voči Rakúsku. Sofia tým reaguje na rakúsky odpor voči vstupu Bulharska do Schengenu.
Táto daň tak predstavuje zriedkavý príklad použitia energetickej infraštruktúry ako politického nástroja v rámci sporov medzi členskými štátmi EÚ.
Rakúsko patrí medzi posledné krajiny, ktoré blokujú úplné začlenenie Bulharska do schengenskej zóny, pričom argumentuje nedostatočnou pripravenosťou Sofie na ochranu vonkajšej hranice EÚ.
