Rozmanitosť rastlín v európskych lesoch, mokradiach a na lúkach rýchlo ustupuje jednotvárnosti. Je za tým najmä činnosť človeka.
Dlhodobý trend potvrdzujú údaje, ktoré zhromaždili botanici z Masarykovej univerzity v Brne v spolupráci s viac ako 250 vedcami z väčšiny európskych krajín. Ide o doposiaľ najrozsiahlejší súbor dát, ktorý umožňuje hodnotiť zmeny flóry, vegetácie a biotopov naprieč kontinentom, informuje portál ČT 24.
Výsledky ukazujú výrazné zmeny k horšiemu napríklad v európskom vnútrozemí. Nížinné lesy sú hustejšie a tienistejšie ako predtým, preto miznú z podrastu svetlomilné druhy rastlín. Mokrade a rašeliniská sú odvodnené alebo vyschli a stratili svoje špecializované druhy. Na mnohých lúkach a pastvinách skončilo hospodárenie, čo viedlo k zarastaniu vysokými trávami a krovinami.
„Všeobecne z krajiny miznú špecializované druhy viazané len na určité biotopy, a naopak sa šíri niekoľko málo druhov schopných rásť v mnohých rôznych biotopoch. Miznú rozdiely, zväčšuje sa jednotvárnosť,“ upozornil Milan Chytrý z Ústavu botaniky a zoológie Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity.
Európska agentúra pre životné prostredie požiadala pred časom odborníkov z univerzity, aby pripravili celoeurópsku analýzu zmien diverzity rastlín a kvality prírodných biotopov. „Zistili sme ale, že to nemožno urobiť kvôli nedostatku dát. Oslovili sme preto stovky botanikov a rastlinných ekológov z celej Európy so žiadosťou o poskytnutie dát do databázy, ktorú sme nazvali ReSurveyEurope,“ popísal Chytrý.
Brňania spolupracovali s kolegami z Viedne, Halle v Nemecku a Wageningene v Holandsku. Snažili sa zhromaždiť dostupné údaje o výskumoch diverzity opakovaných na rovnakom mieste v rôznych časoch. V databáze sú teraz údaje z viac ako 85 tisíc lokalít. „Najstarší záznam je z roku 1911 a pochádza zo švajčiarskych Álp,“ priblížila manažérka databázy Ilona Knollová.
Jedny z najväčších negatívnych zmien, ktoré databáza zdokumentovala, postihli biotop prímorských dún. Obrovské plochy zanikli kvôli stavbe hotelov a ďalších rekreačných zariadení. Na zvyšku sa šíria invázne druhy, napríklad juhoafrické kosmatcovníky.
„Tieto sukulenty sa začali v južnej Európe pestovať ako okrasné rastliny, ale často sa rozšíria na duny, ktoré zarastú a úplne zmenia spoločenstvo pôvodných druhov,“ vysvetlila talianska botanička Marta Gaia Sperandiiová, ktorá prišla do Brna na dvojročný výskumný pobyt, aby mohla dáta podrobne analyzovať.
